2. október - samizdat Bratislava/nahlas

2. októbra 1987 vyšiel samizdat Bratislava/nahlas. Šesť redaktorov (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba a Peter Tatár), dvadsaťtri autorov, štyridsaťdva recenzentov mapovalo v tomto dokumente na 64-strách katastrofálny stav životného prostredia, kultúrnych pamiatok, verejnej dopravy, služieb ako aj zdravotného stavu obyvateľstva v hlavnom meste vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava/nahlas bola formálne vydaná ako príloha k zápisnici Základných organizácií č. 6 a 13 Slovenského zväzu ochrancov

prírody a krajiny (SZOPK) v Bratislave zo dňa 4. júna 1987. Podľa jedného z jej autorov Jána Budaja však bolo skutočným zámerom publikácie "preukázať komunistom, že nie sú schopní spravovať krajinu. Systematicky sme pomenovali stav a navrhli riešenia". Prvých tisíc výtlačkov samizdatu sa okamžite "rozchytalo". Vzhľadom na to vyšlo už o tri týždne druhé vydanie v počte dvetisíc kusov.

Štátne a stranícke orgány spočiatku Bratislavu/nahlas ignorovali. Zmena nastala až potom, keď ju rozhlasová stanica Hlas Ameriky označila za "najväčšiu facku, akú dostal režim od roku 1968". Štátna bezpečnosť síce väčšinu trojtisícového nákladu zhabala, ale medzitým už vzniklo vyše 60 000 kópií. Neuspelo ani zastrašovanie autorov samizdatu a pokusy o ich diskreditáciu. Štvavá kampaň proti ochranárom mala naopak za následok ich politickú aktivizáciu, ktorá vyvrcholila v novembri 1989. Aj z tohto dôvodu Václav Havel nazval Bratislavu/nahlas slovenskou obdobou Charty 77.

Vytlačiť