Projekt Oral history - Svedkovia z obdobia neslobody

English version

Na pôde ÚPN postupne vznikol audiovizuálny archív, ktorý v tomto čase eviduje viac ako 2000 nosičov. Široká databáza filmových záznamov, svedeckých výpovedí a audiovizuálnych formátov o praktikách totalitných režimov na Slovensku tvorí neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva. ÚPN aktívne napreduje v projekte, ktorého cieľom je komplexne a systematicky zachytávať svedectvá prenasledovaných osôb.

V súčasnosti máme nakrútených cez 550 svedeckých výpovedí v dĺžke viac ako 1000 hodín audiovizuálneho záznamu. Svedectvá ošetrené autorskými právami sú bezpečne uložené v audiovizuálnom archíve ÚPN. Výpovede majú slúžiť na bádateľské a vzdelávacie účely, prípadne na výrobu budúcich TV dokumentov. Ich prehľad a ďalšie využívanie umožňuje podrobná databáza svedectiev a audiovizuálna knižnica. Metodológia nakrúcania a ďalšieho spracovania svedeckých výpovedí sa opiera o dlhodobé skúsenosti a zaužívanú prax domácich aj zahraničných partnerov v oblasti kamerového nakrúcania svedeckých výpovedí. Prepis výpovedí pamätníkov v jednotlivých videoklipoch je spracovaný na základe metodiky medzinárodného portálu Pamäť národa, pripravenej partnerom projektu, združením Post Bellum. Neštandardizovaný prepis realizuje Oddelenie slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied.

Doposiaľ sme vymedzili tri základné kategórie s viacerými subkategóriami, do ktorých možno jednotlivých svedkov z obdobia neslobody začleniť:

1. Slovensko v rokoch 1938 – 1945

2. Prechodné obdobie 1945 – 1948

3. Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989)

Foto: Anton Adámek

ADÁMEK ANTON

V roku 1949 sa v Strážach pod Tatrami zúčastnil duchovných cvičení, na základe čoho ho ŠtB zatiahla do vymyslenej výroby protištátnych letákov. V tom istom roku ho v Trenčianskych Tepliciach zatkli a odsúdili podľa zákona č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Bol mu vymeraný trest vo výške 8 rokov, pričom si väčšinu odpykal v Jáchymove.

Foto: Juraj Alner

ALNER JURAJ

Prenasledovanie fašistického režimu prežil v detstve len vďaka pomoci cudzích ľudí. Život jeho rodiny však zásadným spôsobom ovplyvnila aj komunistická diktatúra, napriek všetkému ale necíti v sebe nenávisť. Jeho najväčším želaním je, aby sa na minulosť nezabudlo.

Foto: Matej Andráš

ANDRÁŠ MATEJ

Matej Andráš sa celý život venoval slovensko-poľským vzťahom. V pozícii československého konzula v Poľsku v rokoch 1947 – 1950 bojoval za národnostné práva Slovákov v Poľsku a rovnako presadzoval aj ich túžbu po slovenskom jazyku v rámci vzdelávania a náboženstva. Počas svojho života, najmä po roku 1945, bol v kontakte s viacerými známymi spisovateľmi a osobnosťami politickej scény v Československu. Aktívne sa venoval aj prekladateľskej a publikačnej činnosti.

Foto: Juraj Anoškin

ANOŠKIN JURAJ

V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu. Juraj Anoškin dostal štyri roky väzenia, jeho sestra tri. Trest si odpykával v Jáchymovských baniach. Po prepustení sa vrátil do Bratislavy, kde začal pracovať ako projektant.

Foto: Zuzana Bacigálová

BACIGÁLOVÁ ZUZANA

Obeť kolektivizácie majetku... Jej manžel Ľudovít bol v roku 1952 okresným súdom odsúdený za trestný čin sabotáže na 7 rokov odňatia slobody. Bol im skonfiškovaný dom, pôda, živý a mŕtvy inventár i všetky poľnohospodárske zásoby. Zuzana bola nútená vysťahovať sa na štátny majetok Moravany v okrese Čáslav v kraji Pardubice, kde musela tvrdo pracovať celé tri roky.

Foto: Ondrej Bartko

BARTKO ONDREJ

Ondrej Bartko zostal ako jediný súkromne hospodáriaci roľník v meste Kežmarok. Pozemky, dedičstvo otcov si mimoriadne vážil, lebo vedel, že aj jeho otec bol musel ťažko zarábať v Amerike. Keďže ostal bez otca Ondreja (1893 – 1935) už ako 5-ročný, neskôr nemohol ísť študovať, lebo pomáhal mame na gazdovstve, bolo treba obrábať 20 hektárov pôdy. Otcovo želanie bolo, aby najstarší syn Ján (1916) išiel študovať za evanjelického farára, čo sa aj stalo. Ten potom výdatne pomáhal v poľnohospodárskych prácach mame, svojmu mladšiemu bratovi Ondrejovi. V rodine boli aj 2 mladšie sestry. Ondrej nechcel vstúpiť do JRD, za čo bol niekoľko rokov Vojenských táboroch nútených prác.

Foto: Oto Batelka

BATELKA OTO

Bol spolupracovníkom pri prevádzaní cez hranice v období neslobody, za čo ho odsúdili a väznili. Po udelení amnestie bol síce prepustený, no nastal pre neho čas neistoty, ktorý vyvrcholil odvolaním amnestie. Keď sa ho ŠtB snažila zatknúť druhýkrát, podarilo sa mu utiecť, no nie nadlho.

Foto: František Belica

BELICA FRANTIŠEK

František Belica je pamätníkom doby, o ktorej niektorí povedali, že prekážkou kariéry je dobrá výchova. Narodil sa do roľníckej rodiny, kde jeho rodičia svojou prácou na 13 hektároch pôdy v podhorskej oblasti Malé Karpaty potrebovali vyživiť 14 svojich detí. Doma ich učili aby si vedeli navzájom pomáhať. Otec povzbudzoval deti, aby išli študovať a tak aj František chodil 15 km na bicykli do gymnázia do Trnavy. Mnohé problémy mu ale priniesla doba pod vedením komunistickej strany, či už roku 1952 odsúdením kvôli jednému vtipu, ale aj ďalšími prekážkami, keď jednotlivci a strana zneužívali svoju moc a chceli, že len im ako „bohom“ treba slúžiť, a nie podľa prvého prikázania Desatora „Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.“

Foto: Ján Benček

BENČEK JÁN

Ján Benček patrí medzi ľudí, ktorých chytila za srdce misia profesora Kolakoviča. Usiloval sa nasledovať jeho príklad, dlhé roky prednášal na vysokej škole, pracoval s mládežou, a hoci do strany nikdy nevstúpil, svojou odbornosťou a tvrdou prácou si získal rešpekt aj u komunistov.

Foto: Marcin Bieniada

BIENIADA MARCIN

Marcin Bieniada nenávidel komunizmus, zvlášť potom ako generál Jaruzelski v roku 1981 vyhlásil v Poľsku stanné právo. Pre 22-ročného Marcina, ktorý predtým mohol slobodne vycestovať za prácou „Gastarbeitera“ do Nemecka, po uzatvorení hraníc hneď rozmýšľal o úteku z Poľska. Najskôr plánoval útek cez Baltické more. Keď jeho otec vo februári získal prácu ako chemický inžinier v Šali na Slovensku, mohol za ním cestovať a plánoval tak bez vedomia svojich rodičov útek do Rakúska. Za pomoci jeho sestry sa mu to podarilo 23. augusta 1982. Ten deň považuje za najdôležitejší deň svojho života.

Foto: Jozef Bobalík

BOBALÍK JOZEF

Ako 18-ročný odišiel do Sovietskeho zväzu za vidinou úrodnej pôdy a bohatstva, no opak bol pravdou. Našli tam len biedu a chudobu. V roku 1948 ho počas priateľovej rozlúčky so slobodou donútili prečítať leták s nápisom „Smrť Stalinovi“, za čo ho o pár týždňov neskôr zatkli a odsúdili na 10 rokov väzenia. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír), Magadan, Usť- Kujga.

Foto: Imrich Brezanský

BREZANSKÝ IMRICH

Politický vývoj ho donútil vstúpiť do maďarskej armády, v ktorej musel nasadiť vlastný život na obranu krajiny, ktorá nebola jeho domovom. Prežil hrôzy vojny i krutosť sovietskych zajateckých táborov.

Foto: Ján Brichta

BRICHTA JÁN

Komunistický režim mu neumožnil vyštudovať teológiu a stať sa kňazom. Keď sa chcel o to pokúsiť v zahraničí, útek mu prekazila rozvodnená rieka Morava a následne hliadka Pohraničnej stráže. Miesto univerzity čakala Jána tvrdá vyšetrovacia väzba a roky v jáchymovských táboroch.

Foto: Milan Brišš

BRIŠŠ MILAN

Pre komunistov mal nevhodný buržoázny pôvod, čo mu dali pocítiť už v mladom veku. Miesto vysnívanej školy ho čakali roky ťažkej práce v bani. Jeho húževnatá povaha a vytrvalosť mu ale pomohli prekonať nepriazeň režimu a dosiahnuť vysnívané ciele.

Foto: Ján Budaj

BUDAJ JÁN

Ján Budaj je známy ako politik, nezávislý publicista a jeden zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Preslávili ho predovšetkým masové demonštrácie v Bratislave v období novembra a decembra 1989, počas ktorých bol moderátorom mítingov na Námestí SNP a prvým mužom Nežnej revolúcie na Slovensku.

Foto: Ján Čarnogurský

ČARNOGURSKÝ JÁN

Človek, ktorý sa horlivo zapájal do disidentských aktivít hnutia Charta 77. Začiatkom roku 1988 sa zúčastnil na príprave Sviečkovej demonštrácie a následne začal vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy. Vzhľadom na jeho činnosť ho komunistický režim pokladal za nepohodlného a od augusta do novembra 1989 bol väznený.

Foto: Rudolf Čavojský

ČAVOJSKÝ RUDOLF

Politický väzeň, Rudolf Čavojský bol od malička vychovávaný v rímskokatolíckom prostredí. Návšteva cirkevných škôl jeho vieru len potvrdila a po skončení gymnázia sa dostal do skupiny kolakovičovcov. Veril v poslanie laického apoštolátu. Kvôli zásadnému vplyvu a občianskej angažovanosti sa stali pre režim nepohodlnými. Dostal sa do Jáchymova, kde prežil pre neho najkrajšie chvíle. Po prepustení na slobodu si hľadal svoje miesto na slobode.

Foto: Jozef Cerina

CERINA JOZEF

Jozef Cerina bol od detstva v kontakte s vojakmi a vojenskými zložkami. Už ako malý chlapec vnímal absurditu vojny a zbytočnosť ľudských obetí. Do jeho života zasiahla aj Viedenská arbitráž, kvôli ktorej sa v okamihu stal maďarským občanom, a tak poznal situáciu na oboch stranách hraníc. Tvrdí, že rozpory medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom boli vykonšruované politickými činiteľmi.

Foto: Margita Červenková

ČERVENKOVÁ MARGITA

Bola jednou z mnohých, ktorým do života zasiahlo rozhodnutie Viedenskej arbitráže v roku 1938, keď sa jej rodná obec stala súčasťou Maďarska. Musela sa vyrovnať s nejednou ťažkosťou, najväčšou ranou však bola strata otca, ktorého zastrelili maďarskí vojaci. To navždy ovplyvnilo jej vzťah k maďarskému národu.

Foto: Alfonz Czima

CZIMA ALFONZ

Ako odborníka v stavebníctve si ho vytipovala Štátna bezpečnosť, ktorá z neho chcela vychovať spolupracovníka z perspektívnych dôvodov. Stretol sa s praktikami štátneho aparátu, na ktorých sa odmietol zúčastňovať. Po prepustení z ŠtB utiekol do Kanady, kde pracoval s emigrantmi.

Foto: Imrich Danko

DANKO IMRICH

Aj po nástupe komunistov k moci viedol Imrich Danko usporiadaný život. Ten sa zrazu po úteku jeho brata do Rakúska v roku 1952 zásadne zmenil. Štátna bezpečnosť ho obvinila, že sa podieľal na bratovom úteku a odsúdila ho na osemročné väzenie.

Foto: Rudolf Dobiáš

DOBIÁŠ RUDOLF

Rudolf Dobiáš je výnimočnou osobnosťou, ktorá zaujala mimoriadne miesto v slovenskej literatúre. Ako čerstvého vysokoškoláka ho neprávom zatkli a odsúdili. Po rokoch strávených väznením a prácou v uránových baniach sa vrátil k literárnej tvorbe z čias svojej mladosti. Nikdy však nezabudol a verejnosti priblížil osudy ďalších, ktorí sa nezaslúžene ocitli vo väzeniach a koncentračných táboroch, a ktorých často osobne poznal - triednych nepriateľov.

Foto: Adam Droppa

DROPPA ADAM

Komunistický režim obral jeho rodinu takmer o všetko. On sám strávil niekoľko rokov v pomocnom technickom prápore (PTP), jeho otec skončil po vykonštruovanom procese v jáchymovských baniach a zvyšok rodiny násilne vysťahovali do Čiech.

Foto: Karol Ďubek

ĎUBEK KAROL

Za pokus o prekročenie hraníc ho zatkli a bol uväznený. Prešiel si niekoľkými väzeniami a tábormi až sa dostal do uránových baní do Jáchymova. Hlboko veriaci človek so zmyslom pre ľudské práva, ktorý nestratil vieru v dobrých ľudí ani po páde komunizmu. V Jáchymove sa zúčastňoval na tajných omšiach. Po prepustení kvôli politickým dôvodom často striedal zamestnania.

Foto: Jaroslav Fabok

FABOK JAROSLAV

Život Jaroslava Faboka bol plný prekážok. Už ako chlapec sa kvôli otcovi alkoholikovi musel postaviť na vlastné nohy a postarať sa o rodinu. Počas vojny sa zapojil do odboja a neskôr aj do Slovenského národného povstania. Ostro vystupoval proti totalitnému režimu a jeho praktikám. Ako tajomník Demokratickej strany pracoval do februára 1948, kedy ho spolu s ostanými funkcionármi DS zatkli a uväznili. Ťažko pracoval v uránových baniach, no ako zázrakom sa mu podarilo prežiť a podať dôležité svedectvo.

Foto: Anton Felber

FELBER ANTON

Bol obvinený za neúčasť na povinnej brigáde a v rokoch 1945-1948 bol odvlečený do gulagu Nuzal vo Vladikaukaze. Po návrate ho ŠtB poslala na dvojročnú prevýchovu do tábora nútených prác v Čechách.

Foto: Viola Fischerová

FISCHEROVÁ VIOLA

Ako šestnásťročná sa dostala do geta v Lučenci. Myslela si, že to bolo to najhoršie, čo človeka môže postihnúť. Po prevoze do Osvienčimu zažila ozajstné peklo. Stala sa obeťou doktora Mengeleho, ktorý aj na nej vykonával pseudolekárske pokusy. Prežila a podarilo sa jej ujsť.

Foto: Fridrich Fritz

FRITZ FRIDRICH

Fridrich Fritz bol študentom teológie. Doručil falošné preukazy zaisteným kňazom v Podolínci. Po rozpustení seminára sa rozhodol pokračovať v štúdiu teológie v zahraničí, no cestou vo vlaku bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže. Za trestný čin velezrady bol odsúdený na 20 rokov väzenia.

Foto: Imrich Gallik

GALLIK IMRICH

Len osemnásťročného stolára nemeckého pôvodu, Imricha Gallika, v marci 1945 bezpečnostné orgány NKVD a Ľudových milícií odviedli na kruté vyšetrovanie, po ktorom nasledoval tri a pol ročný pobyt v sovietskom pracovnom lágri. Vďaka vnútornej sile a mladému organizmu zdolal všetky útrapy i neľudské životné podmienky gulagu a v decembri 1948 sa opäť šťastne vrátil domov.

Foto: Akvintas Juraj Gabura

GABURA JURAJ AKVINAS

Akvinas Juraj Gabura je príkladom ako prežívať aj ťažké okolnosti života. Matka mu zomrela keď mal 5 rokov. Rodina sa v roku 1929 presťahovala z Oravy do Bratislavy. Zmaturoval roku 1933 na Gymnáziu na Grösslingovej, jeho spolužiakom bol aj Gustáv Husák. V roku 1933 vstúpil v Olomouci k dominikánom, za kňaza bol vysvätený roku 1939. Po Barbarskej noci sa 2 roky skrýval na rodnej Orave. V roku 1952 ho odsúdili za velezradu, za spovedanie členov Bielej légie na doživotie, v máji 1960 dostal amnestiu. Prešiel ťažkými väzeniami v Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Počas komunizmu bol činný v tajnej cirkvi, po novembri 1989 sa naplno venoval rehoľnej činnosti a takto sa stal otcom slovenských dominikánov.

Foto: Ján Goč

GOČ JÁN

Pre silný odpor ku komunistickému režimu bol ako politický väzeň odsúdený na práce v bani, odkiaľ sa ako „nebezpečný“ nemal nikdy vrátiť. Vďaka práci v botanickej záhrade, kam ho neskôr poslali ako väzňa, sa stal odborníkom v oblasti botaniky a vyštudoval za učiteľa.

Foto: Alexander Gordon

GORDON ALEXANDER

Po arizácii otcovho podniku nasledovalo nútené vysťahovanie rodičov, útek a skrývanie, no napriek všemožnému úsiliu ich nemecké vojsko našlo a deportovalo do tábora smrti. Ako medik sa Alexander dostal do VI. robotného práporu a pôsobil na rôznych pracoviskách. V jeho situácii to bol raj na zemi.

Foto: Viera Gordonová

GORDONOVÁ VIERA

Viedenská arbitráž a druhá svetová vojna ju pripravili o všetko, čo mala. V mladom veku prežila hrôzy niekoľkých koncentračných a pracovných táborov, kde stratila svojich najbližších. Uvedomovala si, že za svoje prežitie vďačí predovšetkým šťastiu.

Foto: František Granec

GRANEC FRANTIŠEK

Aktívny člen bratislavskej skupiny Bielej légie a záchranca mnohých ľudí, František Granec, bol za pomoc pri útekoch cez Železnú oponu odsúdený na päť rokov väzenia. Nakoľko bol neplnoletý, tri roky svojej mladosti prežil v rôznych československých nápravných zariadeniach.

Foto: Dezider Greguš

GREGUŠ DEZIDER

Dezider Greguš sa ako 20-ročný podľa spisov ŠtB zoznámil s americkým agentom tajnej služby CIC Jaroslavom Vodičkom. V roku 1957 bol odsúdený na 10 rokov za velezradu a špionáž. Následne bol vo väzniciach Pankrác a na Mírove, kde zažil viacero útekov väzňov. V roku 1960 bol amnestovaný. Ale nemohol dokončiť školu, mal problémy zamestnať sa. Jeho dcéry mali problémy na školách ako aj pri hľadaní zamestnania. Zomrel ako 78-ročný a politickí väzni sa sním rozlúčili slovami: „Bol dobrým človekom, bol priateľský, kamarátsky, dobrosrdečný a láskavý, každému pomohol, za čomu patrí veľká vďaka.“

Foto: Anna Greňová

GREŇOVÁ ANNA

Viedla aktívny kresťanský život a za to ju roku 1953 zatkli a odsúdili na 5 rokov. Počas väzby ju často vypočúvali, a aj prostredníctvom fyzických trestov sa usilovali zistiť, kde sa nachádzajú kňazi, ktorých poznala.

Foto: Judita Zuzana Grossmanová

GROSSMANOVÁ ZUZANA JUDITA

Napriek tomu, že sa jej spolu s rodinou podarilo uniknúť pred koncentračným táborom, pozná hrôzu ľudskej nenávisti. Veľakrát sa jej musela pozrieť do tváre. Život plný strachu, skrývania a neustáleho boja v rôznych obmenách. Židovkou sa však narodila a Židovkou aj zostane.

Foto: Jozef Hanko

HANKO JOZEF

9. decembra 1949 bol odsúdený za údajné zločiny velezrady a vyzvedačstva na 15 rokov odňatia slobody. Po prechodných pobytoch v Bratislave a v Leopoldove ho v roku 1950 transportovali do lágrov na ťažbu uránu, najskôr na tri roky do Jáchymova, a potom do Příbramu, kde strávil sedem rokov.

Foto: Mária Horňáková

HORŇÁKOVÁ MÁRIA

Bola svedkom obsadenia jej rodnej obce maďarskými vojskami v roku 1938. Vďaka svojmu strýkovi Jozefovi Kelemenovi sa zúčastnila dôležitých snáh Slovákov v Maďarsku o udržanie národného povedomia a zápasu o ich národné práva.

Foto: Jozef Hrdý

HRDÝ JOZEF

Jeho cesta ku kňazstvu smerovala cez lásku k športu. Tá ho neopustila ani po úteku za hranice rodného Slovenska v roku 1949, ani potom, čo na štyridsať rokov zakotvil v exotickom prostredí Latinskej Ameriky. Tu mu pomohla získať si srdcia stoviek predovšetkým mladých ľudí.

Foto: Martin Hritz

HRITZ MARTIN

Pre napomáhanie skupine duchovných ho v roku 1950 zatkli. Po vypočúvaní spojenom s týraním a pokusmi o nanútenie vykonštruovanej výpovede ho odsúdili na 15 rokov. Po takmer 7 rokoch, ktoré po vynesení rozsudku strávil vo väzení, bol podmienečné prepustený.

Foto: Ivan Hupka

HUPKA IVAN

Ivan Hupka spolu so svojou manželkou Máriou pracovali v bratislavskom štúdiu Československej televízie. Tam ich zastihli udalosti augusta 1968. Ivan sa v čase okupácie aktívne zapájal do výroby reportáží a spravodajských aktivít štábu ČS televízie. Avšak beznádej, strach z budúcnosti, nemožnosť uplatniť svoj názor a nesloboda napokon viedli k rozhodnutiu opustiť Slovensko a usadiť sa v ďalekej Austrálii.

Foto: Mária Hupková

HUPKOVÁ MÁRIA

Mária Hupková pracovala v Československej televízii. Zažila obsadenie budovy ČST vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Pocity beznádeje, strachu, úzkosti a neustálej kontroly viedli k rozhodnutiu opustiť Slovensko a odísť čo najďalej od všetkej hrôzy, do ďalekej Austrálie.

Foto: Ján Jágerský

JÁGERSKÝ JÁN

Ján Jágerský, evanjelický teológ, ktorý sa počas štúdií ako kaplán aktívne zapojil do Slovenského národného povstania nielen ako spravodajca ale aj pomáhal mnohým prejsť cez Váh do bezpečia a tiež pašoval partizánom lieky a obväzy. V roku 1945 bol ordinovaný za evanjelického kňaza a pôsobil na viacerých miestach, najdlhšie 37 rokov v obci Závažná Poruba, kde budoval nový evanjelický zbor, opravoval kostol a začal stavať novú faru. Ako aktívny duchovný bol viackrát vypočúvaný a poslaný na 4 roky do PTP, kde bol 18 mesiacov. Ako 66-ročný išiel do Lopúchova, pôsobil aktívne ešte 14 rokov. Zomrel ako 94-ročný v Prešove.

Foto: Ján Janok

JANOK JÁN

Ján Janok, lekár a redemptorista reflektuje v svojich spomienkach udalosti totality nacizmu aj komunizmu a dokumentuje osobnými spomienkami ich prežívanie: prerušovanie štúdií počas II. svetovej vojny, po Februári 1948 likvidovanie škôl, osobné prezívanie barbarskej noci, pobyt v PTP, štúdium medicíny v Prahe, vyhodenie zo školy kvôli udaniam že otec nevstúpil do družstva. Po dokončení medicíny pracoval ako lekár v Bardejove, kde sa ho snažila ŠtB naverboval na spoluprácu agenta. Po roku 1968 študoval teológiu v Čechách. Po normalizácii pôsobil 9 rokov ako duchovný v Liberci a okolí. Potom prišiel do Košíc, kde pôsobil ako duchovný aj v Dóme a po páde komunizmu 1989 odišiel do Bratislavy, kde ako viceprovinciál redemptoristov budoval nové začiatky redemptoristov a odovzdával svoje skúsenosti mladej generácii.

Foto: Vladimír Jukl

JUKL VLADIMÍR

Spolu s priateľmi sa usiloval o rozvoj hnutia katolíckeho laického apoštolátu, za čo sa stal tŕňom v oku vtedajšej Štátnej bezpečnosti. V roku 1951 ho zatkli a po mučení a 10 mesačnej samoväzbe bol ako 27-ročný odsúdený za velezradu na 25 rokov.

Foto: Dominik Kaľata

KAĽATA DOMINIK

Dominik Kaľata ako jezuita si pri tajnej biskupskej vysviacke dal myšlienku „mocou Ducha Svätého“. Zúročil tak svoje vzdelanie a nadšenie prinášať evanjelium do všetkých situácii života. Svojim príkladom povzbudzoval aj tých, čo boli s ním v PTP, ako aj vo väzení. V marci 1969 odišiel do zahraničia nielen robiť doktorát, ale duchovne pomáhať masívnej emigrácii Slovákov po okupácií 1968.

Foto: Viliam Kasperkevič

KASPERKEVIČ VILIAM

Pokúšal sa odísť za hranice, vidieť svet, no v roku 1952 ho štátny súd odsúdil na 11 rokov väzenia za protištátnu činnosť spolčovania sa s agentom anglickej spravodajskej služby.

Foto: Ladislav Kisska

KISSKA LADISLAV

Kvôli tomu, že sa poznal s Albertom Púčikom a Antonom Tunegom, popravenými v jednom z najvýznamnejších vykonštruovaných politických procesov 50. rokov v Československu, prešiel krutým vyšetrovaním a tábormi nútenej práce. Riešenie bezvýchodiskovej situácie našiel v úteku zo zovretia železnej opony.

Foto: Gabriela Kleinová

KLEINOVÁ GABRIELA

Sestra známeho plukovníka Alexandra Kordu a manželka architekta Tibora Kleina, ktorý bol v roku 1952 odsúdený na osem rokov väzenia. Gabrielu zatkli a odsúdili na štyri roky odňatia slobody, ktoré postupne prežila vo väzniciach v Bratislave, Rimavskej Sobote, Sučanoch a v Želiezovciach.

Foto: František Kľuska

KĽUSKA FRANTIŠEK

Ťažké životné podmienky v ňom od detstva formovali húževnatosť, nepoddajnosť a vytrvalosť. Pevný základ, v ktorom nachádzal oporu počas rokov prenasledovania komunistickým režimom, mu dala harmonická rodina. Len vďaka tomu nebol ochotný ku kompromisom, ktoré by si vyžadovali zradu vlastných zásad.

Foto: Milan Kňažko

KŇAŽKO MILAN

Milan Kňažko, významná osobnosť slovenského kultúrneho i politického života. Tento populárny herec s odmietavým postojom voči komunistickému režimu je známy najmä svojím spoluorganizovaním a moderovaním masových mítingov v Bratislave počas Novembra 1989. Bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a politicky aktívnym ostal aj v porevolučnom období.

Foto: Richard Kolban

KOLBAN RICHARD

Ako šestnásťročný zažil Richard Kolban hrôzy sovietskych pracovných táborov. Po dvoch rokoch, keď sa v Sovietskom zväze na podnet generála Svobodu začínalo formovať česko-slovenské vojsko, bol z gulagu prepustený a pridal sa k stovkám dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili zo všetkých koncov ZSSR. Postupne s vojskom prešiel až na Slovensko a zúčastnil sa mnohých oslobodzovacích bojov na našom území.

Foto: Marián Kolník

KOLNÍK MARIÁN

Nenaplnené túžby po štúdiu teológie, internácia do pezinského sústreďovacieho kláštora, ťažká práca vo vojenskom tábore v Libave či štyridsať mesiacov v pomocnom technickom prápore v Plzni dodnes rezonujú v mysli pamätníka Mariána Kolníka.

Foto: Tomáš Konc

KONC TOMÁŠ

Kapucínsky kňaz, ktorého krátko po maturite pre „pašovanie“ náboženskej literatúry odsúdil totalitný režim na niekoľkomesačné väzenie. Z mladého vysokoškoláka tak urobil kriminálnika a občana tretej kategórie.

Foto: Helena Kordová

KORDOVÁ HELENA

Manželka plukovníka Alexandra Kordu, ktorý bol v roku 1949 Štátnou bezpečnosťou odsúdený na doživotie. Po celých desiatich rokoch väzenia a mučenia zomrel dňa 13. septembra roku 1958. Helena bola odsúdená na 14 rokov, z ktorých 10 prežila v táboroch nútených prác.

Foto: Ján Košút

KOŠÚT JÁN

Bol obvinený Rusmi za nástup na povinný výcvik do Slovenskej armády a následne v rokoch 1945 -1953 odvlečený do pracovných táborov OLP 33 NKVD, Jagrinlag a Ozerlag - Sibír.

Foto: Milan Krajčovič

KRAJČOVIČ MILAN

Život Milana Krajčoviča azda najpresnejšie vystihuje slovo ,putovanie‘. Nesúhlas s vtedajším režimom a jeho praktikami ho donútil k viacerým pokusom opustiť vlasť. Nikdy sa mu však nepodarilo uskutočniť jeho sen o emigrácii. Prichytili ho, zadržali, vypočúvali na rôznych miestach a následne aj odsúdili. Prešiel mnohými väzeniami a pracovnými tábormi. Rehabilitácie sa dočkal až v roku 1990.

Foto: Jozef Krajňák

KRAJŇÁK JOZEF

Predniesol reč nad hrobom biskupa Vojtaššáka. Otvorene a verejne vyjadril kritiku komunistického režimu. Za tento skutok bol zaistený Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), bol vyšetrovaný a odsúdený podľa § 100 na dva roky väzenia za poburovanie proti republike.

Foto: Ružena Kramárová

KRAMÁROVÁ RUŽENA

Ružena Kramárová rod. Kordová bola spolu s ďalšími členmi rodiny Kordovcov súdená v procese „Alexander Korda“. Keď v roku 1951 zatkli jej manžela, údajne len mala ísť potvrdiť jeho výpoveď, no domov, kde ostali tri malé deti, sa už ani ona nevrátila. V rokoch 1951 - 1952 bola nespravodlivo uväznená vo väzení v Bratislave.

Foto: Dorota Kravjanská

KRAVJANSKÁ DOROTA

Matka piatich detí, ktorá v mladosti pre svoje aktivity v rámci Katolíckej akcie a činnosť v kresťanských spoločenstvách pocítila aroganciu štátnej moci. Za „združovanie proti republike“ sa musela postaviť pred súd a znášať trojmesačné väzenie.

Foto: Silvester Krčméry

KRČMÉRY SILVESTER

Vstúpil do zväzu katolíckych skautov a počas stredoškolského štúdia sa naplno zapojil do služby Cirkvi. Koncom júla 1951 bol počas základnej vojenskej služby zatknutý a vo vyšetrovacej väzbe strávil tri roky. V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia.

Foto: Štefan Kršňa

KRŠŇA ŠTEFAN

Štefan Kršňa mal ako 22-ročný roku v októbri roku 1948 narukovať na vojnu, ale predtým prišiel policajt s rozkazom na jeho zatknutie. Dôvod - protištátna činnosť za rozširovanie letákov v Moste. Tam ho aj odsúdili na 10 rokov a od roku 1951 bol v Jáchymove v uránových baniach. V túžbe za slobodou premyslel útek v sudoch, ktorý sa mu úspešne podaril v roku 1954 a ušiel do Nemecka. 2 roky čakal na vízum do USA, kde mal úspechy v elektronickej firme. V Amerike sa oženil a po smrti manželky a matky, ktorá za ním prišla do USA sa roku 2004 vrátil na Slovensko.

Foto: Štefan Kruško

KRUŠKO ŠTEFAN

Aj rodina Štefana Kruška v roku 1947 uverila klamlivým rečiam o lepšom živote v Sovietskom zväze. Stali sa presídlencami, ktorí hneď po príchode na Ukrajinu bez svojho vedomia okamžite stratili československé občianstvo a stali sa občanmi Sovietskeho zväzu. Po 20 rokoch sa Štefan s rodinou opäť vrátil na Slovensko, kde sa aj prostredníctvom Koordinačného výboru reoptantov usiluje pomáhať presídleným rodákom.

Foto: Zoltán Kukula

KUKULA ZOLTÁN

Súkromný list od priateľa sa stal dôvodom jeho zatknutia, vyšetrovania, a napokon slúžil aj ako základ vykonštruovaného obvinenia z velezrady, rozbíjania republiky a členstva v Bielej légii. Hoci bol pre nedostatok dôkazov prepustený na slobodu, veľa si vytrpel nielen on, ale aj jeho manželka, ktorá dlho netušila, kam zmizol jej manžel. Za nezmyselné zatknutie a väznenie zaplatil vlastným zdravím. Jeho najväčším prianím je, aby sa kruté a neľudské obdobie vlády komunizmu už nikdy viac neopakovalo.

Foto: Alojz Kuna

KUNA ALOJZ

V roku 1952 otca Alojza Kunu, označeného za „dedinského boháča“, odsúdili na dva roky odňatia slobody, pokutu tristotisíc korún a vysťahovanie z Nitrianskeho kraja. Trest si František Kuna odpykával v bani v Jáchymove. Dôsledkami prenasledovania však po dlhé roky trpela celá jeho rodina.

Foto: Ernest Kyrály

KYRÁLY ERNEST

Napriek prenasledovaniu kvôli svojmu pôvodu a častým konfliktom s komunistickým režimom neprestal Ernest Kyrály veriť v spravodlivosť. Nedosiahol ju však ani v čase totality, ani po jej páde.

Foto: Emil Lábus

LÁBUS EMIL

Kvôli roznášaniu letákov s výzvou nevoliť komunistov ho ako 18-ročného mladíka zaistila Štátna bezpečnosť a po súdnom procese strávil päť rokov v pracovnom tábore v Jáchymove.

Foto: Anna Lapšanská

LAPŠANSKÁ ANNA

Anna Lapšanská, (Jana - rehoľné meno), je členkou rehoľného spoločenstva Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svoj život zasvätila vo svojej mladosti Ježišovi ako svojmu ženíchovi a v ďalšom živote nám ukazuje na životných postojoch ako žiť zasvätený život napriek mnohým problémom a ťažkostiam, ktoré zapríčinil komunistický režim.

Foto: Ivan Lefkovits

LEFKOVITS IVAN

Je uznávaným odborníkom na imunológiu. Prednáša na univerzite vo švajčiarskom Bazileji, kde aj žije. Narodil sa však v Prešove a ako 6 ročný chlapček prežil koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Bol donútený správať sa ako hluchonemý, s bratom utiekol zo sirotinca, preoblečený za dievča sa prezradil pri prechode cez hranice. Prežil bombardovanie, pochod smrti, videl najstrašnejšie hrôzy posledných dní lágra v Bergen-Belsene.

Foto: Alojz Lenkavský

LENKAVSKÝ ALOJZ

Alojz Lenkavský bol jedným zo zakladateľov Bielej légie v Spišskej Belej. Pripravoval roznos letákov, ktoré mali upozorniť spoločnosť na zločiny komunizmu. Roznos sa však neuskutočnil pre odhalenie Bielej légie Štátnou bezpečnosťou. Bol zatknutý a prinútený priznať sa k viacerým zločinom, ktoré nespáchal.

Foto: Ján Lenský

LENSKÝ JÁN

V roku 1940 spolu s rodičmi utiekol z Protektorátu Čechy a Morava na Slovensko. Po vypuknutí povstania sa pripojili k partizánom ako civilisti. Rodičia však pochod nezvládli, vrátili sa a boli deportovaní do koncentračných táborov. Ján sa ukrýval na rôznych miestach. Rodina sa opäť stretla až po oslobodení a krátko na to emigrovala z Československa.

Foto: Felix Litva

LITVA FÉLIX

Félix Litva, jezuita, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej emigrácie v zahraničí. Po barbarskej noci v apríli 1950 sa mu podarilo ujsť z internácie a roku 1951 emigroval do Talianska. Pôsobil ako univerzitný profesor, literárny a cirkevný historik, prekladateľ, jezuitský kňaz, vydavateľ, redaktor. Bol pri znovuzriadení Trnavskej univerzity, bol jej profesorom a prvým prorektorom.

Foto: Ernest Macák

MACÁK ERNEST

Don Ernest Macák, človek prenasledovaný pre vieru a starostlivosť o spolubratov, spolupracovník Vatikánskeho rozhlasu počas komunistickej totality, misionár Slovákov v Bazileji, prvý riaditeľ novootvoreného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne, spisovateľ, niekdajší provinciál saleziánov, ale najmä hlboký človek viery a horlivý salezián.

Foto: Ľudmila Magulová

MAGULOVÁ ĽUDMILA

Svedectvo Ľudmily Magulovej vypovedá o živote veriaceho človeka v čase neslobodného komunistického režimu. Ako mladá študentka medicíny pocítila túžbu zasvätiť svoj život Bohu, pomocou kňaza sa nakontaktovala sa na Spoločenstvo sociálnych sestier a roky pôsobila popri zamestnaní lekárky ako rehoľníčka v ilegalite. Pozorovanou a neskôr nepriateľskou osobou sa stala, keď prejavila záujem cestovať do Lúrd a Ríma.

Foto: Anna Malá

MALÁ ANNA

Dňa 21. augusta 1968 do života rodiny Anny Malej rodenej Bonkovej zasiahla tragédia. Jej brat, Jozef Bonk, devätnásťročný vášnivý futbalista a vyučený strojný zámočník, sa stal jednou z obetí príchodu okupačných vojsk na územie Československa. Strelným zraneniam sovietskeho vojaka, bohužiaľ, podľahol.

Foto: František Maník

MANÍK FRANTIŠEK

František Maník je vyštudovaný učiteľ, ktorý sa v päťdesiatych rokoch odmietal podieľať na ateizácii v školstve, tiež agitácii a presviedčaní spoluobčanov, aby vstupovali do JRD. Vo vykonštruovanom procese bol súdený za podvracanie republiky a väznený v rokoch 1959 - 1961 na Mírove.

Foto: Karol Maník

MANÍK KAROL

Karol Maník začal svoju spoluprácu s americkou CIC v 50-tych rokoch, tesne po nástupe komunistického režimu. Za krátke obdobie 2 rokov, počas ktorých pomáhal získavať informácie, bol odsúdený na doživotie. Ako politický väzeň strávil vo väzbe a na nútených prácach desať rokov. Na slobodu bol prepustený až vďaka amnestii v roku 1960.

Foto: Marta Marsinová

MARSINOVÁ MARTA

Už v mladosti navštevovala teologické krúžky, aktívne sa zapájala do slovenského katolíckeho skautingu a spoločne s profesorkou Máriou Pecíkovou organizovala letné dievčenské tábory. V roku 1959 sa však dostala pred súd. Za náboženskú činnosť v III. ráde sv. Františka a za šírenie náboženskej literatúry si vo väzení odpykala ročný trest.

Foto: Anna Matiová

MATIOVÁ ANNA

Vyrastala v skromných podmienkach, ktoré jej neumožnili získať vzdelanie, po ktorom túžila. Stala sa svedkom obsadenia jej rodnej obce maďarskými jednotkami v roku 1938 i jej oslobodenia Červenou armádou.

Foto: Milan Mesároš

MESÁROŠ MILAN

Milan Mesároš svedectvom života ukazuje ako totalita komunizmu zasahovala do osobného, rodinného, pracovného i spoločenského života jednotlivých ľudí. Ako 19-ročný vstúpil v júli 1949 do noviciátu jezuitskej rehole v Ružomberku a nasledujúci rok počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 všetky mužské rehole prepadli mocenské ozbrojené zložky a všetci rehoľníci boli sústreďovaní do internačných kláštorov. V októbri 1950 dostal povolávací rozkaz do PTP na Morave, kde bol 39 mesiacov. Po návrate do civilu nevidel možnosť pokračovať v jezuitskom živote, roku 1961 sa oženil. Vychovával 6 detí, ktoré mali problém dostať sa na stredné školy pre praktizovanie viery. Po páde komunizmu sa angažoval v PTP a snažil sa aj o zmenu legislatívy pre odškodňovanie politicky nespoľahlivé osoby.

Foto: František Mikloško

MIKLOŠKO FRANTIŠEK

Jedna z najvýraznejších postáv slovenského katolíckeho disentu i slovenskej politiky po roku 1989, dlhoročný predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia a poslanec Slovenskej národnej rady i Národnej rady Slovenskej republiky.

Foto: Jozef Mikloško

MIKLOŠKO JOZEF

Nepovažuje sa za disidenta, aktívne sa však podieľal na vydávaní samizdatov i na aktivitách tajnej cirkvi. Jeho politická kariéra sa začala po Nežnej revolúcii, keď dosiahol významné posty podpredsedu vlády ČSFR i veľvyslanca Slovenska v Taliansku. Je starším bratom Františka Mikloška.

Foto: Július Molitoris

MOLITORIS JÚLIUS

So svojou rodinou zažil situáciu na južnom Slovensku po odstúpení tohto územia Maďarskej republike.

Foto: Ján Motulko

MOTULKO JÁN

Životnou láskou Jána Motulka sa stala najmä literatúra. Tento významný slovenský básnik a prozaik sa v období po roku 1948 na istý čas publikačne odmlčal, tvoriť však nikdy neprestal. Diela napísané v období neslobody boli vydané neskôr po revolúcii. Vo svojej výpovedi otvorene hovorí o praktikách Štátnej bezpečnosti a o jeho vlastných skúsenostiach z vyšetrovania.

Foto: Ján Motulko

MUZIKOVÁ FRANTIŠKA

Bývalá zdravotná sestra, Františka Muziková, za svoju vieru a stretávanie sa s priateľmi prežila jeden a pol roka za mrežami československých žalárov. Táto trpká skúsenosť jej však nepriniesla len trápenie a smutné spomienky, ale tiež celoživotné priateľstvá s ďalšími politickými spoluväzenkyňami.

Foto: Oľga Mydlíková

MYDLÍKOVÁ OĽGA

MUDr. Oľga Mydlíková je svojim životom svedkom prenasledovania gréckokatolíckej cirkvi druhej polovice 20. storočia. Ako dcéra gréckokatolíckeho kňaza poznala mnohých, ako lekárka v Lučivnej liečila deti na tuberkulózu ale pomáhala aj ukrývať sa prenasledovanému kňazovi Ljavincovi, za čo bola vyšetrovaná aj väznená. Neskôr vstúpila k baziliánkam, založila prvú cirkevnú zdravotnícku školu vo Svidníku a bola aj provinciálnou predstavenou.

Foto: Jozef Nemlaha

NEMLAHA JOZEF

Jozef Nemlaha mal len jeden sen – mať vlastný obchod. Sen sa mu splnil, prišiel však február 1948. Neúprosný komunistický režim mu obchod zhabal a v roku 1952 ho za údajnú špionáž nespravodlivo odsúdil na trest odňatia slobody na 17 rokov, prepadnutie majetku, stratu občianskych práv na 10 rokov a peňažný trest 20 tisíc Kčs.

Foto: Karol Noskovič

NOSKOVIČ KAROL

Na základe vykonštruovaných dôkazov bol Karol Noskovič obvinený z velezrady a Štátny súd v Bratislave ho 22. apríla 1952 odsúdil na šesť rokov väzenia, desať rokov straty občianskych práv a prepadnutie celého majetku. Prešiel viacerými väznicami počnúc Ilavou cez Jáchymov, Příbram či Leopoldov. Bol to vzácny človek, ktorému napriek trpkým skúsenostiam s komunistickým režimom nikdy nechýbal zmysel pre humor a viera v dobro.

Foto: Andrej Novák

NOVÁK ANDREJ

Za špionáž a skrývanie agenta západnej tajnej služby, Viktora Palkoviča, bol zatknutý, vyšetrovaný a odsúdený na doživotie. Roku 1963 bol po amnestii prepustený.

Foto: Gabriel Novák

NOVÁK GABRIEL

Po vylúčení zo školy a zo všetkých stredných škôl v republike stratil akúkoľvek možnosť dokončiť si vzdelanie. V roku 1950 prijal ponuku vstúpiť do Bielej légie, o rok neskôr ho však orgány štátnej moci zatkli a následne odsúdili za protištátnu činnosť na 22 rokov.

Foto: Ján Okoličáni

OKOLIČÁNI JÁN

Muž, ktorý od útleho detstva miloval prírodu. Tohto čestného a zásadového človeka označili za nespoľahlivého a pripravili ho o možnosť dokončiť vysokoškolské štúdium. Za svoju vlasť bojoval nielen na východnom fronte, ale zapojil sa aj do udalostí nasledujúcich po vypuknutí SNP. Jeho túžbu hospodáriť na rodinnom majetku mu prekazila povojnová ľavicová vláda, ktorá ho pripravila o všetko.

Foto: Bernard Pánči

PÁNČI BERNARD

Nakoľko patril k väčšine katolíckych kňazov, ktorí sa nepodvolili zmýšľaniu komunistického režimu, dňa 13. januára 1958 bol zaistený, pol roka strávil vo vyšetrovacej väzbe v Žiline a následne bol súdený. V júli 1958 zaznel rozsudok - 13 rokov odňatia slobody za spáchanie trestného činu velezrady.

Foto: Emília Pastvová, rod. Kesegová

PASTVOVÁ EMÍLIA

Svedectvo Emílie Pastvovej, rodenej Kesegovej vypovedá o celom slede perzekúcií komunistického režimu na jej osobe - počnúc päťdesiatymi rokmi, keď jej otca vyhlásili za kulaka, čo malo veľký dopad na rodinu, detstvo, štúdiá, hľadanie zamestnania. Pokračujúci život v ústraní sa niesol v znamení nevinných aktivít v Podzemnej cirkvi, ktoré vyústili do zatknutia a väzenia v roku 1980. Po odsedení zvyšku trestu v roku 1983 z politických dôvodov opäť ťažko hľadala uplatnenie. Viera v Boha a v dobro ju, ako sama hovorí, cez každé utrpenie posunula do ďalšieho levelu.

Foto: Michal Pavlík

PAVLÍK MICHAL

Michal Pavlík je príkladom toho ako spoločnosť nie vždy vie akceptovať ideály a nadšenie mladého človeka. Roku 1944 po skončení strednej školy chcel byť letcom, ale rodičia mu nedali súhlas. Roku 1949 ukončil školu poddôstojníkov v zálohe a potom sa rozhodol pre vojaka z povolania. Počas dovoleniek doma sa zoznámil so skupinou Biela légia a stal sa jej členom. V roku 1951 ho zobrali do vyšetrovacej väzby a neskôr odsúdili za velezradu na 25 rokov a ako politický väzeň doloval urán na Příbramsku. Roku 1960 sa dostal domov na amnestiu, oženil sa a angažoval sa spoločensky aj v združení Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja III. odboj (PV ZPKO).

Foto: Anton Petrák

PETRÁK ANTON

Ako kariérny dôstojník odišiel v čase II. svetovej vojny bojovať do československých zahraničných légií. Po návrate do vlasti sa stal nepohodlným komunistickému režimu, ktorý ho okrem vykázania z armády prenasledoval a väznil.

Foto: František Petráš

PETRÁŠ FRANTIŠEK

František Petráš je príkladom človeka, ktorého neznechutili ťažkosti života, ktoré ho stretli v jeho mladosti. Naopak, posilňovaný vierou sa stával čoraz viac odvážnym a mal schopnosť pomáhať iným a prejavovať solidaritu prenasledovaným pre vieru. Bol človekom, ktorý vedel nielen počúvať, ale najmä pomáhať.

Foto: Heliodor Píka

PÍKA HELIODOR

Celý život venoval boju a práci v prospech svojej vlasti, ktorú uprednostňoval pred vlastnou rodinou. Po roku 1948 však tento výnimočný človek a vlastenec skončil na popravisku.

Foto: Milan Píka

PÍKA MILAN

Zatknutie otca po prevrate vo februári 1948 spustilo kolotoč udalostí, ktoré navždy zmenili život Milana Píku. Poprava otca a obvinenie z príprav otcovho úteku do zahraničia ho však nezlomili. Otcovi pár hodín pred popravou sľúbil, že očistí jeho meno. Sľub sa mu podarilo úplne splniť až po páde komunistického režimu v roku 1989.

Foto: Ivan Polansky

POLANSKÝ IVAN

Hlboko veriaci muž, ktorý svoj život zasvätil šíreniu Božieho slova. O svoje názory a postoje sa s ostatnými delil na stretnutiach v tajných krúžkoch a spoločenstvách. Svoju odvahu preukázal najmä pri vydávaní a distribuovaní viacerých samizdatových časopisov a zborníkov, robil tiež zvukový a písomný záznam relácií rozhlasových staníc Slobodná Európa, Hlas Ameriky a Vatikánsky rozhlas, ktoré následne rozmnožoval a rozširoval. V júni 1988 ho Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil za trestný čin podvracania republiky na štyri roky väzenia.

Foto: Michal Popovec

POPOVEC MICHAL

Už ako študent na gymnáziu pocítil na vlastnej koži nemilosrdné praktiky ŠtB. Podozrenie zo sabotáže, neľudské mučenie i vykonštruovaný súdny proces boli len začiatkom strastiplnej cesty leopoldovským i jáchymovským peklom, plnej strachu, bolesti a utrpenia. Aj napriek tomu sa v jeho živote našli jednotlivci, ktorí nestratili svoju ľudskosť a pomohli mu prekonať toto neľahké obdobie, za čo im je dodnes vďačný.

Foto: Štefan Popovič

POPOVIČ ŠTEFAN

Štefan Popovič je príkladom poslania Spoločnosti Božieho slova, rehole verbistov celý svoj život zasvätiť ohlasovaniu evanjelia a šíreniu Božej lásky medzi ľuďmi všetkých národov. V detstve sníval byť misionárom v Číne, vycestoval do Maďarska, Nemecka a v Amerike bol dva roky. Ale svojím svedectvom života a dobrotou srdca bol šíriteľom Božej lásky aj medzi väzňami, ako aj v civilných zamestnaniach. Službu ľuďom mohol naplno vykonávať, keď sa dostal ako tajne vysvätený kňaz roku 1970 do pastorácie v rožňavskej diecéze, kde bol obľúbený medzi ľuďmi. V roku 1992 bol uvoľnený z pastoračnej služby a pôsobil v domoch rehole verbistov. Do večnosti odišiel ako 89-ročný 15. novembra 2015.

Foto: Ján Prokop

PROKOP JÁN

Ešte ako študent bol zatknutý a vyšetrovaný ŠtB kvôli účasti na vysokoškolskej akcii, no vďaka amnestii sa súdu vyhol. Väzeniu však aj tak neunikol. O niekoľko rokov neskôr na základe krivého obvinenia a vykonštruovaného procesu strávil viac ako deväť rokov za mrežami.

Foto: Dobroslav Pustaj

PUSTAJ DOBROSLAV

Dobroslav Pustaj, zakladateľ protikomunistického hnutia Slobodné Československo. Jeden z najdlhšie väznených politických väzňov, ktorý pre boj za demokratickú krajinu strávil vyše 16 rokov vo väzniciach a v pracovných táboroch.

Foto: Mária Repáková

REPÁKOVÁ MÁRIA

Na základe falošného obvinenia za účasť v tzv. Levočskej vzbure bola 25. júna 1949 odsúdená na sedem rokov väzenia. Aj keď sa jej trest na druhom pojednávaní znížil na päť rokov, pribudlo jej ďalších päť rokov nútených prác. Trest si odpykala postupne vo väzniciach v Košiciach, Ilave a Leopoldove a po prepustení pracovala pod dozorom ako skladníčka v Košiciach.

Foto: Adam Repka

REPKA ADAM

Kvôli dvom protištátnym letákom, upozorňujúcim na snahu vládnucej strany oddeliť sa od Vatikánu a vytvoriť vlastnú štátnu cirkev, bol odsúdený za velezradu na päť rokov väzenia a pokutu desaťtisíc korún. Trest si odpykával v Leopoldove a v Jáchymove. Po prepustení zo zajatia sa ako „nespôsobilý“ pre socialistický režim musel zamestnať na družstve, kde pracoval až do odchodu do dôchodku. Aj napriek neľahkému osudu sa mu spolu s manželkou podarilo vychovať sedem detí.

Foto: Vladimír Roháček

ROHÁČEK VLADIMÍR

Po nástupe komunistického režimu rodina Vladimíra Roháčka zažívala jednu ranu za druhou. Najskôr zavreli jeho starého otca do väzenia, otca na psychiatriu a on sám skončil tiež vo väzení. Údajne za podvracanie republiky. Bol totiž členom spolku mladých veriacich ľudí, ktorí sa pravidelne stretávali. Po vyšetrovacej väzbe sa dva roky „prevychovával“ v pracovnom tábore.

Foto: Juraj Ružbaský

RUŽBASKÝ JURAJ

Od siedmich rokov ťažko pracoval ako sluha u nemeckých hospodárov, kde sa naučil hovoriť nemecky. Po vojne bol Rusmi obvinený za tlmočenie pre nemeckých vojakov a v rokoch 1945 – 1947 odvlečený do Ľvova a Odesy.

Foto: Sestra Bohumíra Školníková

SESTRA BOHUMÍRA ŠKOLNÍKOVÁ

Pomáhať ľuďom v núdzi. To bolo životné poslanie a túžba rehoľnej sestry Bohumíry, vlastným menom Rozálie Školníkovej. A práve pomoc kňazom internovaným v kláštore v Podolínci kvalifikoval vtedajší režim ako napomáhanie protištátnej činnosti a v roku 1961 odsúdil sestru Bohumíru na sedem rokov odňatia slobody.

Foto: Sestra Zdenka Schelingová

SESTRA ZDENKA SCHELINGOVÁ

Rehoľná sestra Zdenka pracovala v bratislavskej Štátnej nemocnici a podieľala sa na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Vo februári 1952 bola zatknutá a vyšetrovatelia sa ju trýznením snažili prinútiť, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu. Na následky neľudského zaobchádzania vo väzení zomrela v roku 1955.

Foto: Elena Schmidtová

SCHMIDTOVÁ ELENA

So svojimi známymi organizovala rôzne kresťanské podujatia a stretnutia, za čo bola v roku 1952 uväznená. Vypočúvali ju, pýtali sa jej na mená ľudí, s ktorými spolupracovala v hnutí a snažili sa ju donútiť podpísať nepravdivé výpovede.

Foto: Michal Slivka

SLIVKA MICHAL

Bol nepriateľom komunistického režimu, ktorému v rámci hospodársko-technickej úpravy pôdy vymenili jeho pozemky za menej kvalitné, dobytok mu niekoľkokrát vzali, v 60. a 80. rokoch ho šesťkrát vyšetrovali a súdili za vykonštruované trestné činy.

Foto: Mária Slodičáková

SLODIČÁKOVÁ MÁRIA

Zmyslom jej života bolo rozdávať lásku a vieru. Práve hlboká viera jej pomohla prekonať zdravotné ťažkosti i všetky životné skúšky. Pri spomienkach na výsluchy Štátnej bezpečnosti sa dnes len usmieva.

Foto: Ladislav Snopko

SNOPKO LADISLAV

Ladislav Snopko sa pohyboval v kruhoch slovenského disentu už od vysokoškolských čias. V období Nežnej revolúcie sa stal jednou z ústredných postáv Verejnosti proti násiliu a v nasledujúcich rokoch dôležitou osobnosťou slovenského politického a kultúrneho diania.

Foto: Tibor Spitz

SPITZ TIBOR

V roku 1942 sa jeho rodina vďaka „výnimkám“ vyhla deportácii do koncentračného tábora. Po vypuknutí SNP v roku 1944 sa pred hrozbou odtransportovania ukryli. Prvé útočisko im poskytli kresťanskí priatelia. Oslobodenia sa dočkali v lese vo vykopanom bunkri, kde strávili zimu 1944/45. V roku 1968 emigroval cez Kubu do USA, kde žije do súčasnosti.

Foto: Anton Srholec

SRHOLEC ANTON

Za hranice rodnej krajiny ho hnala len túžba študovať a stať sa kňazom. Komunistickému režimu to však stačilo, aby mu vymerali dvanásťročný trest väzenia. Ani ťažká práca v jáchymovských baniach, ani sústavné prenasledovanie Štátnou bezpečnosťou ho neodradili od snahy hľadať spoločnú reč zrozumiteľnú pre obe strany.

Foto: Jossi Steiner

STEINER JOSSI

Ako šesťročné dieťa prežil spolu so svojou rodinou peklo holokaustu. Bolo po nich vyhlásené pátranie, utekali, schovávali sa, neskôr sa dostali do geta. Deväť mesiacov sa skrývali za tzv. „dupľovanou stenou“ v rodine pána Jána Mozoláka. V priestore širokom 1,5m a dlhom 5m boli deviati.

Foto: Vladimír Štúr

ŠTÚR VLADIMÍR

V roku 1950 bol za pokus o útek do zahraničia 20 ročný Vladimír zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov väzenia. Tie si v plnej výške odpykal v pracovných táboroch Mariánska, Vojna a Bytíz.

Foto: Michal Šustek

ŠUSTEK MICHAL

Michal Šustek zažil komunistické väzenie päťdesiatych rokov ako šestnásťročný chlapec. Údajne chcel zastreliť predsedu KSS v Hronskom Beňadiku a následne sa pokúsiť o útek do Rakúska, tiež bol obvinený z členstva v Bielej légii. Motívom jeho udania bola nerozvážna žiarlivosť susedovho chlapca, ktorý si toto vymyslel, aby si uľahčil cestu k dievčaťu, s ktorým sa Michal Šustek stretával. Následky udania boli pre mladého chlapca strašné - v období od 24.02.1953 - 14.11.1953 bo vo väzbe, kde prežíval fyzické i psychické týranie.

Foto: Emil Švec

ŠVEC EMIL

Bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený za velezradu na 6 rokov. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.

Foto: František Sýkora

SÝKORA FRANTIŠEK

MUDr. František Sýkora, CSc. je príkladom aktívneho človeka, ktorý sa snaží využiť talenty v prospech dobra osôb ale aj spoločenstva. Počas štúdií je organizačne činný a zakladá viaceré krúžky pre širšie obzory vzdelania a univerzálnosti. Náboženskú vieru sa snaží prehlbovať štúdiom a oslovuje ho vzor kultúrnosti v osobe Hanusa a činorodej horlivosti charizmatickej osobnosti Kolakoviča, s ktorými nielen spolupracoval, ale boli aj priatelia. V lekárskej praxi sa stal odborníkom na detskú tuberkulózu, publikoval vedecké články a organizoval medzinárodné konferencie.

Foto: Ferdinand Takáč

TAKÁČ FERDINAND

Páter Ferdinand Takáč bol katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, dlhoročný politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ. Od mladosti bolo jeho životným krédom odovzdať iným kus seba, čo dovŕšil napísaním viacerých vzácnych diel. Jeho túžba po pravde, slobode a demokracii ho však stála veľa síl a trápenia. Za náboženskú činnosť bol v roku 1955 odsúdený na osem rokov väzenia.

Foto: Arpád Tarnóczy

TARNÓCZY ARPÁD

Ako 13-ročného ho zatkli za údajnú protištátnu činnosť. Po odsedení trestu, začal pracovať ako pomocný robotník, neskôr sa zamestnal v chemických závodoch. Nikdy sa vnútorne nevzdal, pracoval na sebe. Zapojil sa do politického diania Slovenska a v roku 1996 predložil v parlamente zákon o amorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, ktorý bol následne prijatý.

Foto: Alojz Tkáč

TKÁČ ALOJZ

Košický arcibiskup, ktorý bol pre kritiku správania komunistického režimu k cirkvi na verejnej prednáške štátom suspendovaný na sedem rokov z kňazskej služby.

Foto: Ivan Tóth

TÓTH IVAN

Ivan Tóth je osobnosť, ktorá išla životom podľa vzoru pracovitých a svedomitých rodičov. Po maturite išiel študovať prírodovedeckú fakultu, ale keď videl udalosti Februára 1948, prestúpil na štúdium Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Život mu priniesol nemálo prekážok, ale silná viera mu ich pomohla prekonať.

Foto: Emil Tressa

TRESSA EMIL

Ako osemnásťročného ho chytili, vypočúvali a nespravodlivo odsúdili za velezradu a náboženský fanatizmus. Zápisnicu, ktorú bol donútený podpísať však nikdy nečítal. Nevie, prečo bol tri roky väznený, pretože nič zlé nespáchal. Po prepustení sa cítil neustále sledovaný. Za nespravodlivosť sa však nikdy nikto verejne neospravedlnil.

Foto: Viktor Trstenský

TRSTENSKÝ VIKTOR

Kňaz, ktorý za svoju aktívnu činnosť a kritiku totalitného režimu strávil štyridsať rokov vo väzniciach a v pracovných táboroch, ďalších dvadsať rokov musel namiesto kňazskej činnosti pracovať ako robotník.

Foto: Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec

URBANEC BARTOLOMEJ

Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec zasvätil celý život cirkvi a šíreniu Božieho slova medzi ľuďmi. Počas cesty za svojím snom stať sa kňazom sa však stretol s nejednou prekážkou, ktorú mu do cesty položil nastupujúci režim. Ako kaplán pôsobil vo viacerých slovenských mestách. Venovať sa pastoračnej činnosti a kňazskému povolaniu bolo podľa jeho slov v období neslobody ako pohybovať sa na mínovom poli. Aj napriek ťažkostiam si svojím prístupom získal najmä mladých ľudí, ktorí v ňom dodnes vidia príklad živej viery a múdrosti.

Foto: Zora Václavová

VÁCLAVOVÁ ZORA

Zora Václavová už ako dieťa chcela byť skautkou, lebo jej starší dvaja bratia už nimi boli. Ako 11-ročná zložila skautský sľub. Ideály skautingu odovzdávala ďalej. Roku 1945 založila druhý oddiel skautingu. Skončila Vysokú školu ekonomickú aj s pedagogiku popri tom, ale nedovolili jej pôsobiť medzi mládežou. Sledovala ju ŠtB a často ju volali na výsluchy. V decembri 1968 ju zvolili za kmeňovú náčelníčku. November 1989 považuje za obrovský „nádych slobody“. V januári 1990 zvolala do Bratislavy zhromaždenie skautov z celého Slovenska. Ako prvá priniesla Betlehemské svetlo na Slovensko. Založila oddiel pre telesne postihnutých na Mokrohájskej v Bratislave.

Foto: Augustín Valentovič

VALENTOVIČ AUGUSTÍN

Vďaka svojim otvoreným postojom a mnohým kontaktom s odporcami vtedajšieho režimu sa dostal do nemilosti a dňa 21. septembra 1949 ho za jeho postoje a aktivity v Prahe zatkli.

Foto: Alžbeta Váradiová

VÁRADIOVÁ ALŽBETA

Prežila hrôzy vojny, ktoré by neželala ani nepriateľovi, bombardovanie Nových Zámkov, jej rodného mesta, ju pripravilo o mnoho priateľov. Stala sa učiteľkou a svoj život zasvätila výchove detí.

Foto: Ladislav Vrábel

VRÁBEL LADISLAV

Už od útleho detstva sa túžil stať kňazom a napriek nepriazni vtedajšieho režimu sa mu v roku 1970 tento sen splnil. Avšak kvôli aktívnej práci s mládežou, tajným stretnutiam na fare, či spolupráci na šírení zakázanej náboženskej literatúry bol pod prísnym drobnohľadom Štátnej bezpečnosti.

Foto: Eugénia Anoškinová - Vyskočilová

VYSKOČILOVÁ - ANOŠKINOVÁ EUGÉNIA

V roku 1952 pomohla aj so svojím bratom kamarátovi pri úteku za hranice. O rok neskôr ju pre tento čin zatkli a odsúdili za velezradu. Trest si odpykala v Ruzyni, na Pankráci a v Želiezovciach.

Foto: Otto Wagner

WAGNER OTTO

Počas holokaustu prišiel o celú svoju rodinu. Do roku 1944 pracoval v tábore v Novákoch, neskôr sa zúčastnil bojov v rámci SNP. Najťažšie obdobie ho však čakalo v koncentračnom tábore Mauthausen, kde sa dožil konca vojny.

Foto: Bibiana Wallnerová

WALLNEROVÁ BIBIANA

Pokus o útek do slobodného sveta stál jej sestru život, Bibianu a rodičov mnohoročné väzenie, z ktorého sa jej otec už nevrátil. Ani krutý osud a tvrdá „väzenská škola“ ju však nezlomili a nepripravili o zmysel pre humor, s ktorým dodnes prekonáva aj tie najťažšie chvíle.

Foto: Ladislav Záborský

ZÁBORSKÝ LADISLAV

Oslovujúci životný príbeh, plný farieb a svetla. Nespravodlivé odsúdenie, samotka, väzenie, odlúčenie od rodiny, život v úzadí, skromnosti – to všetko vníma ako dar Boží. Hlboká radosť, vnútorný pokoj a optimizmus svedčia o tom, že jeho inšpiráciou pre život a tvorbu je sám Majster.

Foto: Margita Zimanová

ZIMANOVA MARGITA

Dojímavý životný príbeh rodiny, ktorá zaplatila za pomoc svojmu blížnemu tú najvyššiu daň a okúsila kruté a nemilosrdné praktiky totalitného režimu. Zatknutie a popravenie otca, nespravodlivé odsúdenie a väznenie matky, starého otca i strýka. Tri opustené deti, ktoré režim vytrhol z náručia rodičov a o ktoré sa musela sama postarať chorľavá stará matka. Bolesť, utrpenie, mučenie, smrť, samota i smútok, tomu všetkému museli čeliť členovia jednej rodiny, ktorá nechcela nič viac, len pomôcť matkinmu bratovi.

Foto: Pavel Žigo

ŽIGO PAVEL

Po nástupe totalitnej komunistickej moci bol vyšetrovaný Štátnou bezpečnosťou a nespravodlivo odsúdený na dvanásť rokov za vojenskú zradu. Prešiel mnohými väzeniami, pracovnými tábormi a istý čas bol na nútených prácach i v uránových baniach v Jáchymove.

Vytlačiť