Úvod

Nežná revolúcia tvorí prelomovú udalosť moderných dejín slovenských národa a bývalého československého štátu. Po viac ako 40 rokoch priniesla pád komunistického režimu a otvorila cestu k transformácii totalitného Československa na právny a demokratický štát. Umožnila vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a jej neskoršiu integráciu do európskych politických štruktúr. Medzi nemenej dôležité prínosy pádu komunistického režimu patrí odstránenie vedúcej úlohy komunistickej strany, vznik pluralitného straníckeho politického prostredia, možnosť slobodných volieb, odstránenie nefunkčného hospodárskeho systému centrálne riadenej ekonomiky a možnosť v praxi uplatňovať základné ľudské práva a náboženské slobody. V médiách bola odstránená cenzúra a otvorili sa predtým železnou oponou uzavreté hranice so Západom, čo umožnilo obyvateľom Slovenska cestovať do celého sveta. Svojím významom patrí k najdôležitejším udalostiam, ktoré sa v 20. storočí na slovenskom území odohrali.

Nežnej revolúcii predchádzal dynamický zahranično-politický vývoj v 80. rokoch. Studená vojna sa zostrila po tom, ako sa prezidentom USA stal Ronald Reagan. Ten zvýšil politický i hospodársky tlak na Sovietsky zväz a otvorene ho označil za „ríšu zla". Stabilitou sovietskeho bloku otriaslo aj zvolenie Poliaka Karola Wojtylu za pápeža Jána Pavla II., neúspešná invázia sovietskej armády do Afganistanu a udalosti v Poľsku, v ktorom široké ľudové hnutie pod vedením nezávislých odborov Solidarita zastavilo až vyhlásenie výnimočného stavu.

Generačná výmena vo vedení sovietskej komunistickej strany priniesla nástup Michaila S. Gorbačova, ktorý sa pokúsil komunistický systém zreformovať. V zahraničnej politike presadzoval zmierenie vzťahov medzi superveľmocami a nezasahovanie do vnútorných záležitostí socialistických krajín. Politika perestrojky (prestavby) a glasnosti (slobody vyjadrovania) však znamenala narušenie základov, na ktorých bol totalitný režim vybudovaný. Komunistické režimy v jednotlivých krajinách sa tak bez mocenskej opory v ZSSR začali koncom 80. rokov postupne rúcať, pričom tento proces vyvrcholil v roku 1989.

Zásadné spoločenské zmeny v bývalom Československu odštartovali dve študentské demonštrácie – 16. novembra 1989 v Bratislave a najmä 17. novembra 1989 v Prahe. Brutálne potlačenie pražskej manifestácie rýchlo mobilizovalo a aktivizovalo celú spoločnosť. Výsledkom bol vznik občianskych hnutí a následné celospoločenské vzopätie, charakterizované masovými mítingami na námestiach všetkých väčších miest vo vtedajšom Československu. Tento tlak spôsobil rezignáciu vedenia komunistickej strany, politické zmeny znamenajúce koniec monopolu vlády komunistickej strany. Politické zmeny vyústili do kreovania novej vlády „národného porozumenia" a voľby vedúcej osobnosti Charty 77 Václava Havla za prezidenta Československa v decembri 1989. Zmeny potvrdili výsledky slobodných volieb v júni 1990.

Od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.

Ústav pamäti národa si pravidelne pripomína výročie udalostí vedúcich k pádu komunistického režimu na Slovensku, najmä organizovaním multižánrového Festivalu slobody v novembrových dňoch. Zároveň v spolupráci so svojimi partnermi pripravil pre širokú verejnosť tematickú webovú stránku, ktorá je venovaná udalostiam Nežnej revolúcie a zachytáva ich genézu, dobový priebeh aj pamäťovú reflexiu.

Partneri projektu:

Mediálny partner projektu:

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tejto stránky, bezodplatne poskytli svoje fotografie, materiály a odbornú pomoc:

Miloslav Abel, Ivan Binder, Petra Bombíková-Maudgil, Juraj Fleischer, Juraj Horváth, Juraj Jančo, Veronika Janušková, Ľubomír Kiraľ-Varga, Daria Kminiaková, Tomáš László, Daniel Liška, Pavol Mikulášek, Milan Novotný, Ján Rendek, Ivan Rumánek, Igor Sivák, Jana Šebestová, Peter Šesták, Michal Štrpka, Katarína Štrpková, Pavol Vitko,