Úvodná stránka - 11. brigáda Pohraničnej stráže Hlavnej správy Pohraničnej stráže a Ochrany štátnej hranice Federálneho ministerstva vnútra

Prelomovým rozhodnutím komunistických špičiek z roku 1950 vo vzťahu k budovaniu tzv. železnej opony a „hermetickému“ uzavretiu juhozápadných úsekov hranice Československa (ČSR) so Spolkovou republikou Nemecko (SRN) a Rakúskom bolo vybudovanie Pohraničnej stráže podľa vzoru pohraničných vojsk sovietskej politickej polície.

Vojenským systémom strážila Pohraničná stráž Ministerstva národnej bezpečnosti (MNB) ČSR československú hranicu so západom od 1. januára 1951. Národné zhromaždenie následne 11. júla 1951 schválilo zákon č. 69/1951 Zb. o ochrane štátnych hraníc.

Slovensko-rakúsky úsek hranice strážila 11. bratislavská pohraničná brigáda MNB (do roku 1952 pohraničný oddiel), ktorej činnosť riadilo Veliteľstvo Pohraničnej stráže v Prahe. Hranica ČSR so SRN a Rakúskom bola postupne zabezpečená ženijno-technickými opatreniami ako trojstenná drôtená zátarasa so strednou stenou pod vysokým napätím (EDZ – elektro-drôtená zátarasa) alebo masívne zamínované územia v blízkosti drôtenej zátarasy a štátnej hranice. Dôležitou súčasťou štátnobezpečnostných opatrení na hranici so západom bolo vybudovanie spravodajského aparátu Pohraničnej stráže a jej podriadených útvarov.

Ešte v roku 1952 bolo transformované Veliteľstvo PS na Hlavnú správu PS a Vnútornej stráže. V roku 1953 sa spravodajský sektor zmenil na spravodajský odbor, ktorý sa členil na výzvedné a obranné oddelenie.

Ofenzívnu (rozviednu) činnosť uskutočňovala spravodajská služba PS na úrovni Hlavnej správy PS a podriadených brigád, strážiacich jednotlivé úseky hranice. Spravodajská služba PS uskutočňovala svoju činnosť až 60 km do hĺbky územia „nepriateľského“ štátu. Išlo najmä o aktivity voči pohraničným a iným ozbrojeným zložkám SRN a Rakúska, emigrantským a „revanšistickým“ skupinám v pohraničí, vytipovaným „zradcom vlasti“, ktorých neváhala prostredníctvom svojich agentov a príslušníkov na území cudzieho štátu aj fyzicky likvidovať. Dôležitým objektom záujmu boli prirodzene všetky utečenecké tábory infiltrované agentmi spravodajskej služby PS. Komunistickým agentom sa podarilo na začiatku 50. rokov infiltrovať aj do rôznych zahraničných emigrantských a odbojových centier.

Na úrovni 11. bratislavskej brigády MNB (od roku 1953 ministerstva vnútra) plnilo rozviedne a kontrarozviedne, teda špionážne a obranné úlohy, spravodajské oddelenie.

Spravodajskému oddeleniu 11. brigády PS podliehali spravodajské skupiny pôsobiace pri pohraničných práporoch v Malackách, Stupave, Bratislave a Komárne. Tieto plnili len kontrarozviedne úlohy. Dôležité miesto v systéme stráženia štátnej hranice mal útvar PS v Komárne, ktorý bol v rokoch 1954 – 1964 vyčlenený z 11. brigády PS v podobe 25. samostatného pohraničného práporu. V roku 1964 zanikla v dôsledku zrušenia pohraničného práporu v Stupave aj jeho spravodajská skupina.

V období od 1. apríla 1966 do 31. decembra 1971 spadala PS pod ministerstvo národnej obrany (MNO) a Hlavná správa PS bola opäť premenovaná na Veliteľstvo PS. Spravodajské oddelenie 11. brigády PS bolo premenované na agentúrno-operatívne oddelenie a spravodajské útvary, s výnimkou útvaru v Malackách, sa stali jeho súčasťou.

Od 1. januára 1972 sa PS dostala opäť do podriadenosti ministerstva vnútra ČSSR. V súvislosti s touto zmenou bola v roku 1973 zriadená Hlavná správa Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc (HS PS OŠH). Jej integrálnou súčasťou sa stala spravodajská správa HS PS OŠH, organizačne členená na tri odbory (I. - rozviedny, II. - kontrarozviedny, III. – oddelenia pasovej kontroly) a analyticko-informačné oddelenie.

Hlavnou úlohou spravodajského oddelenia 11. brigády PS a jemu podriadených spravodajských skupín (1. Malacky, 2. Bratislava, 3. Komárno) aj po roku 1973 zostávalo zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií o osobách plánujúcich útek do zahraničia a s tým spojené plnenie kontrarozviednych úloh. Rozviednu činnosť vykonávala kompetenčne nadriadená zložka 11. brigády PS - spravodajská správa HS PS OŠH. Spravodajský aparát 11. b. PS bol od 1. novembra 1979 rozšírený o spravodajskú skupinu Petržalka.

Pri získavaní tajných spolupracovníkov a dôverníkov, ako aj pri operatívnom rozpracovávaní osôb podozrivých z prípravy na emigráciu sa ich činnosť riadila rovnakými tajnými podzákonnými normami akými sa riadila aj ŠtB. Rozsiahlu agentúrnu sieť počas tzv. normalizácie tvorili pracovníci stavieb, JRD, štátnych majetkov, pohostinských a reštauračných služieb, vodiči autobusov, zamestnanci železníc, taxikári a miestni úradníci v hraničnom pásme.

V prípade potvrdenia informácií o zamýšľanom úteku používali príslušníci spravodajského oddelenia 11. brigády PS tzv. preventívno-výchovné a rozkladné opatrenia, prokurátorské výstrahy, intervencie na školách, úradoch, ako aj tzv. realizáciu, t. j. trestné stíhanie, organizované v spolupráci s príslušným útvarom vyšetrovania ŠtB.

Predkladáme organizačnú a personálnu rekonštrukciu spravodajských zložiek 11. brigády Pohraničnej stráže (Bratislava) v rokoch 1951 – 1989. Príslušníci spravodajských zložiek 11. brigády Pohraničnej stráže (Bratislava), ktorí pracovali obdobnými metódami ako ŠtB sa významnou mierou podieľali na porušovaní základných ľudských práv obyvateľov Československa až do roku 1989.

Vývin Spravodajského oddelenia a spravodajských skupín Bratislava, Malacky, Stupava a Komárno

Spravodajské zložky 11. bratislavskej brigády Pohraničnej stráže

Spravodajské oddelenie 11. brigády Pohraničnej stráže

Spravodajské skupiny