Kalendárium k udalostiam pádu komunistického režimu v roku 1989

16. november

• V Bratislave sa konal protestný pochod študentov, najmä z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Pochod sa začal na Mierovom (dnes Hodžovom) námestí v podvečerných hodinách. Študenti sa pochytali za ruky a za spevu študentskej hymny a skandovania hesiel ako „Chceme slobodu!“, Chceme demokraciu!“, „Chceme školskú reformu“ sa vydali cez podchod na Hviezdoslavovo námestie a odtiaľ cez Vajanského nábrežie k budove Univerzity Komenského. Tu položili kvety na miesto, kde v roku 1968 armády štátov Varšavskej zmluvy zastrelili Danku Košanovú a ďalších ľudí. Následne sa časť študentov vybrala pred budovou ministerstva školstva na Dobrovičovej ulici, kde o potrebe zmien diskutovali na ulici s komunistickým funkcionárom Gejzom Šlapkom.

17. november

• V Prahe na Albertove sa konala oficiálna študentská slávnosť pri príležitosti 50. výročia smrti študenta Jana Opletala – obete nacistického režimu. Po jej ukončení sa začala veľká študentská manifestácia, pričom tisíce študentov sa vybrali do centra Prahy skandujúc heslá proti komunistickému režimu. Na Národnej triede bol pochod študentov zastavený príslušníkmi bezpečnostných zložiek. Tí postupne uzatvárali aj prístupové uličky a študentov z obkľúčenia púšťali len cez „uličky“, pri prechode ktorých ich mlátili obuškami. Brutálny zákrok si vyžiadal stovky zranených. V priebehu noci rozšírili zahraničné médiá správu, že počas násilného potlačenia demonštrácie prišlo k údajnej smrti študenta Martina Šmída.

18. november

• V dôsledku udalostí na Národní triede vstúpili študenti pražských vysokých škôl do štrajku, ku ktorému sa pripojili aj herci pražských divadiel. Informácie o brutálnom potlačení pražskej študentskej demonštrácie sa šírili v celom Československu prostredníctvom zahraničných rozhlasových staníc.
• Študenti v Bratislave, ktorí sa zúčastnili pochodu 16. novembra, sa po informácii o brutálnom potlačení manifestácie v Prahe rozhodli pripraviť protestné vyhlásenie a na internátoch mobilizovali svojich kolegov, aby v pondelok 20. novembra vystúpili s vyhlásením verejne.
• V Bratislave na byte Soni Szomolányi a v Pukanci u Ivana Kadlečíka sa stretli viacerí protirežimní aktivisti. Na stretnutí v Bratislave boli prítomní aj Ján Budaj, Soňa Čechová či novinár Michal Áč. Na stretnutiach prebiehali diskusie, ako na pražské udalosti reagovať.
• V Šali na byte Károly Tótha vznikla počas stretnutia asi 120 aktivistov maďarskej menšiny prvá občianska iniciatíva Nežnej revolúcie: Maďarská nezávislá iniciatíva.

19. november

• Predpoludním sa v byte výtvarníka Miroslava Cipára stretli slovenskí výtvarníci (o.i. Jozef Jankovič, Vladimír Kompánek, Ľubomír Longauer, Rudolf Sikora) a umelci (režisér Martin Hollý, Karol Lacko či spisovateľ Ľubomír Feldek), ktorí spísali protestné vyhlásenie proti zásahu bezpečnosti v Prahe. Následne inicioval Rudolf Sikora telefonickú "štafetu", ku ktorej sa pripojili ďalší výtvarníci. Takto obvolali ďalších svojich známych z prostredia bratislavskej neoficiálnej scény a pozvali ich na plánované večerné stretnutie do Umeleckej besedy slovenskej.
• Na byte u Martina Hubu sa stretli slovenskí herci na čele s Milanom Kňažkom, Mariánom Labudom, Milanom Lasicom a Júliusom Satinským. Milan Kňažko, ktorý bol 18. novembra v Prahe, prítomných informoval o situácii v Čechách. Prijali vyhlásenie protestujúce proti zásahu na Národnej triede.
• Vo večerných hodinách o 17.00 hod. na stretnutí za účasti asi 400 umelcov, kultúrnych pracovníkov, zástupcov bratislavskej neoficiálnej scény a študentov v Umeleckej besede v Bratislave, zvolanom kvôli pražským udalostiam zo 17. novembra, vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu ako občianska platforma stojaca proti komunistickému režimu. Na stretnutí prečítali protesty výtvarníkov a hercov, pod ktoré sa mohli prítomní podpísať. Ustanovil sa aj koordinačný výbor ako vedúci orgán vznikajúceho hnutia. Zároveň sa dohodlo, že na druhý deň sa zúčastnení podvečer stretnú opäť v priestoroch Umelky.
• Na byte Jána Langoša sa v nočných hodinách stretlo niekoľko účastníkov stretnutia v Umelke. Na tomto stretnutí sa vyprofiloval názov občianskej iniciatívy: Verejnosť proti násiliu.
• V divadle Malá scéna ohlásili herci vznik prvého štrajkového výboru na Slovensku.
• V Prahe vzniklo v Činohernom klube Občianske fórum (OF), hnutie, v ktorom boli zastúpené skoro všetky skupiny, usilujúce sa o zmenu režimu v Čechách. Neformálnym lídrom Občianskeho fóra bol disident a vedúca osobnosť Charty 77 Václav Havel. OF vzniklo paralelne s Verejnosťou proti násiliu, ale nezávisle.

20. november

• Študenti Filozofickej fakulty UK obsadili aulu a vyhlásili protestný štrajk. Vyhlásili prvý slovenský študentský štrajkový výbor.
• Predstavitelia rodiacej sa opozície sa po predchádzajúcom večernom stretnutí v Umelke zišli na poludnie v priestoroch divadla na Malej scéne. Na tomto stretnutí sa ustálil názov hnutia Verejnosť proti násiliu.
• Na druhom stretnutí v Umeleckej besede vo večerných hodinách prijali prvé politické vyhlásenie o vzniku VPN. Vyzývalo k otvorenému spoločenskému dialógu a ku skutočnej, a nie proklamovanej demokracii.
• Na Hviezdoslavovom námestí sa zišlo niekoľko tisíc ľudí, ktorí počas improvizovanej demonštrácie pod sochou spisovateľa P. O. Hviezdoslava požadovali dialóg, slobodné voľby a demisiu vlády. Milan Kňažko na demonštrácii prečítal vyhlásenie o vznik VPN.
• Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa na nádvorí zhromaždili študenti a zbierali podpisy za generálny štrajk 27. novembra.
• Herci činohry vo Zvolene, Trnave a Martine sa pripojili k výzvam z Prahy a oznámili, že celý týždeň nebudú hrať plánované predstavenia.
• V Žiline sa pred internátmi Vysokej školy dopravnej zišlo asi 300 študentov, ktorí diskutovali o demonštráciách uverejnených v televíznych správach. Funkcionári školy na čele s rektorom pozvali prítomných študentov na rokovania.
• Na Václavskom námestí v Prahe sa zišli na veľkej demonštrácii desaťtisíce ľudí.
• Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš povolal do Prahy oddiely Ľudových milícií. V Prahe dostali zbrane a ostré strelivo.

21. november

• V dopoludňajších hodinách sa zišli študenti pri vchode do budovy Univerzity Komenského, kde pokračoval študentský štrajk.
• Na dopoludňajšom stretnutí s hercami SND sa snažili ideologický tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka a slovenský minister kultúry Pavol Koyš prehovoriť hercov, aby ukončili štrajk. Herci tento apel odmietli.
• Predstavitelia VPN sa po tretí raz zišli v priestoroch Umeleckej besedy. Na stretnutí prečítal Fedor Gál Stanovisko VPN k vyhláseniu vlády, v ktorom požadovali prepustenie politických väzňov, stretnutie s predsedom vlády a slobodný dialóg. Ľubomír Feldek čítal Vyhlásenie radových komunistov a sformoval sa aj kolektív členov kľúčového orgánu hnutia, Koordinačného výboru VPN. Jeho členmi sa stali: Ján Budaj, Martin Bútora, Miroslav Cipár, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Eugen Gindl, Milan Kňažko, Vladimír Kompánek, Rudolf Sikora, Ladislav Snopko a Peter Zajac.
• V podvečerných hodinách sa na Gottwaldovom námestí (dnes Námestie slobody) konalo veľké zhromaždenie tisícov ľudí, medzi ktorými bolo veľa študentov. Účastníci sa neskôr presunuli na Hviezdoslavovo námestie.
• Na stretnutí Predsedníctva ÚV KSS jeho členovia diskutovali o situácii na Slovensku v duchu snahy získať čo najviac informácií a s cieľom obmedziť štrajky na školy a izolovať ich predstaviteľov.
• V Košiciach sa v dopoludňajších hodinách uskutočnila demonštrácia študentov, po ktorej diskutovali s vedením univerzity o požiadavkách na demokratizáciu spoločnosti a akademického prostredia.
• V Banskej Bystrici sa uskutočnil protestný pochod študentov, ktorým vyjadrili podporu svojim pražským a žiadali dôslednú demokratizáciu.
• Študenti v Martine a Žiline diskutovali s vedením svojich fakúlt a zorganizovali pochody v meste.
• Študenti prijali Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl, v ktorom požadovali vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie zásahu zo 17. novembra 1989, vyvodenie právnej a politickej zodpovednosti voči politikom zodpovedným za stav spoločnosti, slobodné voľby a politický pluralizmus, seriózny spoločenský dialóg a sprístupnenie médií.
• Členovia Maďarského oblastného divadla v Komárne sa pripojili k výzve umelcov a hercov z Prahy, odsúdili udalosti zo 17. novembra 1989 v Prahe a oznámili svoje rozhodnutie neodohrať do 27. novembra žiadne predstavenie.
• Vo federálnej televízii vystúpil s prejavom generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš, v ktorom o. i. povedal: „Pre našu krajinu je jedinou perspektívou socialistická cesta rozvoja. Sme povinní ubrániť hodnoty socializmu.“
• Po tlačovej konferencii OF v Prahe sa Havel stretol so zástupcom VPN Petrom Zajacom. Išlo o prvý priamy kontakt medzi týmito dvoma opozičnými hnutiami. V Prahe sa potom konala veľká demonštrácia, na ktorej prihovorili František kardinál Tomášek a Václav Havel.
• Premiér Ladislav Adamec súhlasil s požiadavkou stretnúť sa s predstaviteľmi opozície, mal však kategorickú podmienku, aby medzi nimi nebol Václav Havel. Na stretnutí sľúbil, že proti demonštrantom nebudú použité silové zložky, avšak jasne povedal: „Socializmus budeme brániť, o tom nemožno diskutovať.”
• Federálny minister vnútra Kincl a republikoví ministri vnútra Václav Jireček a Štefan Lazar apelovali na pracovníkov svojich rezortov, aby zvýšili aktivitu. Revolučné udalosti považovali za „cieľavedomé snahy antisocialistických síl podporovaných zo zahraničia na presadenie deštrukčných zámerov.“
• Generálny tajomník SKS Dušan Tóth zverejnil Príhovor SKS k národu doma. Zdôraznil v ňom, že nastala chvíľa, kedy si Slováci majú vybojovať slobodu.

22. november

• Približne 15 000 ľudí demonštrovalo v dopoludňajších hodinách pred Justičným palácom za prepustenie Jána Čarnogurského, posledného väzneného člena tzv. bratislavskej päťky.
• V Bratislave sa konala prvá masová demonštrácia na Námestí SNP, ozvučená vďaka aparatúre hudobnej skupiny Tublatanka. Na mítingu vystúpili Ján Budaj s Milanom Kňažkom a organizátori prečítali pozdravný list Václava Havla. Ján Budaj prečítal Výzvu VPN k občanom s požiadavkou na odstúpenie skompromitovaných funkcionárov, prehodnotení udalostí rokov 1968 - 1969, prepustenie politických väzňov a prístup do médií a prijatie zákona o zhromažďovaní.
• Trnavský arcibiskup Ján Sokol vydal list Ľuďom dobrej vôle na Slovensku, ktorým žiadal, aby v štátnych funkciách boli slobodne a demokraticky menovaní ľudia.
• Študenti v Košiciach zorganizovali pochod mestom, počas ktorého požadovali slobodu a demokraciu. Skončil sa na vtedajšom Námestí osloboditeľov, kde študenti zapálili sviečky.
• V Trnave sa na vtedajšom Gottwaldovom (dnes Trojičnom) námestí konala prvá väčšia manifestácia. Bola dôsledkom diskusií študentov s vedením fakúlt. Zúčastnili sa jej aj herci z trnavského divadla.
• Študenti v Banskej Bystrici zorganizovali pochod mestom a veľkú demonštráciu na Námestí SNP. Demonštrácie sa zúčastnilo asi 1 000 ľudí. Vo Zvolene sa študentskej demonštrácie zúčastnilo približne 2 000 ľudí.
• Vedenie KSČ odvolalo ozbrojené oddiely Ľudových milícií z Prahy.

23. november

• V dopoludňajších hodinách sa pred Justičným palácom konala demonštrácia na podporu väzneného J. Čarnogurského s účasťou niekoľko tisíc ľudí. V priestoroch paláca pokračovalo súdne pojednávanie s posledným väzneným členom Bratislavskej päťky, skončilo sa však vynesením oslobodzujúceho rozsudku.
• V Bratislave sa konal na Námestí SNP druhý míting s hlavnou požiadavkou prístupu do televízie. S prejavom vystúpil Alexander Dubček, ktorý na znak súhlasu s iniciatívou VPN pripojil svoj podpis. Na mítingu prehovoril aj obhajca J. Čarnogurského Tibor Böhm, pozdrav v mene Charty 77 predniesol Jiří Dienstbier a jeden zo študentov bohosloveckej fakulty prečítal list arcibiskupa Jána Sokola. Martin Bútora hovoril o odklínaní strachu a populárny spevák M. Žbirka pripomenul podiel M. Gorbačova na prebiehajúcich zmenách.
• V Banskej Bystrici, Žiline a Martine sa konali v podvečerných hodinách manifestácie v centre miest, ktoré iniciovali študenti miestnych vysokých škôl.
• Maďarská nezávislá iniciatíva vydala stanovisko, ktorým podporila generálny štrajk vyhlásený OF a VPN.
• V Prahe na masovej demonštrácii V. Havel povedal, že neexistuje cesta k predchádzajúcemu totalitnému spôsobu vlády a Československo chce žiť slobodne a demokraticky.

24. november

• Na večernom mítingu na Námestí SNP sa prítomným prihovorili básnik Ján Štrasser, ochranár Marián Huba či zástupcovia bratislavských robotníkov. Lídri VPN vyzvali ľudí zúčastniť sa generálneho štrajku. Ján Budaj charakterizoval prebiehajúce zmeny slovami: “Naša revolúcia nie je revolúciou násilia, je to revolúcia porozumenia, zmierenia, lásky a dôvery.“
• Vo večerných hodinách sa po prvýkrát v televízii vysielalo Štúdio dialóg, kde vystúpili predstavitelia VPN Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál a Vladimír Ondruš. V televíznej diskusii Milan Kňažko požadoval zrušenie vedúcej úlohy KSČ a Ján Budaj povedal, že cieľom VPN je demokracia bez prívlastkov. Predstavitelia VPN vyzvali obyvateľov zúčastniť sa generálneho štrajku 27. novembra.
• V Košiciach sa konala mohutná demonštrácia, v rámci ktorej organizátori propagovali generálny štrajk. V Prešove zorganizovali študenti pochod do centra mesta.
• Maďarská nezávislá iniciatíva vydala v Dunajskej Strede stanovisko, v ktorom formulovala svoje hlavné politické ciele: zrušenie monopolu KSČ, vytvorenie parlamentnej demokracie, vyriešenie otázok národnostných menšín a prijatie zákonov, ktoré umožnia občianske slobody.
• Náčelník generálneho štábu armády Miroslav Vacek zvolal poradu, na ktorej sa zúčastnili aj poprední predstavitelia ministerstva vnútra Alojz Lorenc a Karel Vykypěl. Predmetom porady bola otázka aktuálnej vnútropolitickej situácie.
• Príslušníkom ŠtB bolo nariadené pristúpiť k realizácii aktívnych opatrení zabezpečujúcich mapovanie činnosti štrajkujúcich výborov, odhaľovanie ich štruktúr a bezprostredných akcií pripravovaných voči straníckym orgánom. Prioritne mali zisťovať poznatky k členom štrajkových výborov a ich politických názorov, ako aj charakterových a morálnych vlastností. ŠtB mala nasadiť všetky sily a prostriedky k znemožneniu generálneho štrajku.
• Predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe odstúpilo zo svojich funkcií. Bol vymenovaný nový generálny tajomník, ktorým sa stal Karel Urbánek namiesto Miloša Jakeša.
• Na demonštrácii v Prahe vystúpil za búrlivých ovácií A. Dubček, ktorý povedal, že „rozchod s normalizačnou politikou je bezpodmienečný a neznesie odklad.“

25. november

• V Bratislave sa na mítingu na Námestí SNP zišlo asi 100 000 občanov. Predstavitelia VPN žiadali úplnú slobodu tlače, zhromažďovania, spolčovania a podnikania, ako aj zrušenie vedúcej úlohy strany a demokratickú federáciu medzi Čechmi a Slovákmi.
• VPN prijala programové vyhlásenie, obsahujúce 12 bodov. Požadovala slobodné voľby, slobodu tlače a podnikania, ako aj zrušenie vedúcej úlohy KSČ v spoločnosti a odideologizovanie školstva. Medzi nemenej dôležité požiadavky patrili zaručenie nestrannosti súdov, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva, dôsledná demokratická federácia česko-slovenského štátu, odluka cirkvi od štátu a zdravé životné prostredie.
• Veľké demonštrácie sa konali aj v centrách ďalších veľkých slovenských miest: Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny, Martina, Trnavy, Nitry a Zvolena.
• Konala sa mimoriadna schôdza Predsedníctva ÚV KSS. Prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák apeloval na držanie masovokomunikačných prostriedkov, najmä s ohľadom na nadchádzajúci generálny štrajk.
• Gustáv Husák vydal na nátlak OF a VPN amnestiu, čím oslobodil najznámejších politických väzňov.

26. november

• Na mítingu v Bratislave vystúpil s príhovorom po svojom prepustení z väzenia Ján Čarnogurský a poďakoval za podporu. Výtvarník Vladimír Kompánek požadoval odstránenie ostnatého drôtu na hraniciach a spisovateľ Lajos Grendel prečítal vyhlásenie Maďarskej nezávislej iniciatívy. Organizátori opäť vyzvali na generálny štrajk a predniesli aj požiadavky na zrušenie vedúcej úlohy KSČ.
• Na Námestí SNP po prvý krát zaznela neoficiálna hymna Nežnej revolúcie Sľúbili sme si lásku, ktorú zaspieval pesničkár Ivan Hoffman.
• Na mimoriadnom zasadnutí Predsedníctva ÚV KSS sa vzdali členstva v tomto orgáne skompromitovaní predstavitelia obdobia tzv. normalizácie Viliam Šalgovič, Elena Litvajová a Gejza Šlapka.
• ÚV KSS na svojom mimoriadnom zasadnutí uznal potrebu vypustiť ústavný článok 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti. Slovenskí komunisti tak urobili ešte skôr, ako k tomuto aktu pristúpil federálny parlament.
• V Prahe sa začali politické rozhovory medzi Občianskym fórom a premiérom Adamcom. Po ich ukončení vystúpil Adamec na demonštrácii na Letnej, kde však bol vypískaný. Na Letnej vystúpil aj A. Dubček, ktorý propagoval socializmu s ľudskou tvárou. V. Havel vystúpil vo večernom televíznom vysielaní.

27. november

• Na podporu požiadaviek štrajkujúcich študentov, Občianskeho fóra a VPN vstúpili o 12.00 hod. občania po celom Československu do manifestačného dvojhodinového generálneho štrajku.
• V Bratislave sa začali politické rokovania medzi predstaviteľmi VPN a komunistickej strany o rekonštrukcii vlády.
• Na večernom mítingu v Bratislave vystúpil s prejavom podpredseda vlády Štefan Murín, ktorý však bol vypískaný so skandovaním “Odstúpiť!“
• Predsedníctvo ÚV KSS prijalo Návrh akčných opatrení, v ktorom chceli udržať moc v rukách komunistov. Navrhli vypracovať Akčný program KSS, zapojiť do procesu obnovy bývalých komunistov vylúčených po roku 1970 a do čela vyzdvihnúť mladé kádre.
• Ministerstvo kultúry oznámilo, že s okamžitou platnosťou sa sprístupňujú doposiaľ verejne nedostupné filmy, ako aj knihy podliehajúce osobitnému režimu.

28. november

• V Prahe sa na spoločnom rokovaní zišli predstavitelia OF, VPN, zástupcovia Národného frontu ČSSR a premiér Ladislav Adamec. Za obe hnutia predniesol požiadavky Václav Havel. Vyslovil dôveru Adamcovi, ktorý mal v decembri zostaviť novú vládu do 3. decembra.

29. november

• VPN usporiadala v budove Slovenského národného divadla stretnutie zástupcov štrajkových výborov z celého Slovenska, na ktoré pozvala aj zástupcov Občianskeho fóra. Zúčastnil sa ho aj V. Havel, ktorý informoval o rokovaniach s predsedom federálnej vlády.
• Poslanci Federálneho zhromaždenia odhlasovali zmenu Ústavy, z ktorej bol vypustený článok 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a v Národnom fronte a článok 16 o marxizme-leninizme ako o štátnej ideológii.

30. november

• Na Slovensku prišlo k prvej personálnej zmene na poste predsedu Slovenskej národnej rady. Na miesto odvolaného Viliama Šalgoviča nastúpil člen KSS Rudolf Schuster.
• Kresťanskí aktivisti na čele s Jánom Čarnogurským a Hanou Ponickou zverejnili výzvu na zakladanie kresťanskodemokratických klubov na Slovensku.
• Federálna vláda nariadila odstrániť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskom, ktoré boli súčasťou Železnej opony.
• Predsedníctvo ÚV KSČ na svojom zasadaní vyzvalo komunistov, aby „bezprostredne a bez predsudkov začali viesť dialóg so všetkými, ktorí sú ochotní sa na ňom zúčastniť“. Nastolilo tiež potrebu kritického prehodnotenia udalostí z roku 1968 a invázie vojsk štátov Varšavskej zmluvy.

1. december

• V Bratislave sa konal ďalší míting na Námestí SNP. Vystúpili na ňom aj matka v auguste 1968 zastrelenej Danky Košanovej či sestra Stanislava Siváka, ktorý bol rovnako zastrelený 21. augusta 1968. Na mítingu ako hosť vystúpil aj starosta Viedne Helmut Zilk.
• Hnutie VPN dostalo k dispozícii priestory v Mozartovom dome na Jiráskovej ulici.
• Na rokovaní Predsedníctva ÚV KSS sa pristúpilo k ďalších kádrovým zmenám, o.i. bol odvolaný šéfredaktor Pravdy Štefan Bachár.
• Predsedníctvo ÚV KSČ predložilo strane a celej spoločnosti návrh Akčného programu strany, ktorý „vychádza z naliehavej potreby odpovedať na otázky, ktoré nastolil súčasný krízový stav“.
• Na mítingu v Košiciach, ktorý sa konal pod hlavičkou Občianskeho fóra, vystúpil Ján Čarnogurský a podrobne sa venoval otázke náboženských slobôd.
• Námestník ministra vnútra Alojz Lorenc vydal rozkaz, na základe ktorého začali skartácie materiálov Štátnej bezpečnosti.

2. december

• VPN vydáva vyhlásenie, v ktorom požadovala zmeniť kádrovú politiku, zrušiť systém nomenklatúr, dosiahnuť nezávislosť súdov či odpolitizovať armádu a bezpečnosť. Rovnako požadovala politickú pluralitu a slobodné voľby.

3. december

• Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu pod predsedníctvom Ladislava Adamca. Jej veľkú časť tvorili komunistickí ministri, ktorých bolo vo vláde celkovo 15. Traja ministri boli nestraníci a jedného mala lidová strana a socialisti. Spolu mala vláda 20 členov. Vláda zverejnila aj svoje stanovisko k udalostiam z augusta 1968, ktoré označila za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk.
• Zloženie vlády vyvolalo masové protesty občanov aj študentov. Občianske fórum a VPN vydali vyhlásenie, v ktorom ju odmietli a vyzvali premiéra Adamca, aby do 10. decembra urobil zásadné zmeny.
• V súvislosti so zmenou v Ústave bola ministerstvom školstva zrušená povinná výučba marxizmu-leninizmu na slovenských vysokých školách.

2. - 3. december

• Na Malte sa konalo vrcholové stretnutie prezidenta USA G. W. Busha a generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova na Malte, ktoré sa považuje za ukončenie studenej vojny.

4. december

• V Bratislave sa konal míting na Námestí SNP. Hlavným bodom mítingu bolo vyhlásenie požadujúce rekonštrukciu federálnej vlády.
• Kvôli nesúhlasu so zložením federálnej vlády sa zástupcovia rôznych organizácií na čele so študentmi rozhodli pokračovať v štrajkovej aktivite do 11. decembra, kedy ohlásili ďalší generálny štrajk v prípade, ak by sa nepodarilo uspokojiť požiadavky OF a VPN.
• Na rokovaní Predsedníctva ÚV KSS bola prezentovaná myšlienka zvolať mimoriadny zjazd KSS a zvoliť na ňom nové orgány. Diskutovalo sa aj o návrhu na zloženie komisie na posúdenie Poučenia z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ.
• Sovietska vláda označila vojenskú intervenciu roku 1968 za neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí spriateleného štátu.

5. december

• V Prahe začali rokovania tzv. okrúhleho stola. Predstavitelia OF navrhovali Adamcovi do vlády niekoľko ľudí, ale ten ich odmietol a pohrozil podaním demisie.
• V Bratislave pokračovali rokovania VPN a predsedom Slovenskej národnej rady R. Schusterom o rekonštrukcii slovenskej vlády.
• Minister vnútra ČSSR vydal rozkaz na odstránenie časti ženijno-technických zátarás na československo-rakúskom úseku hraníc.

6. december

• Z Bratislavy bol vypravený na trase Bratislava - Košice vlak nežnej revolúcie s asi tisíckou cestujúcich. V Košiciach sa po jeho príchode uskutočnil míting vysokoškolákov a členov VPN, na ktorom sa zúčastnili tisíce občanov.
• Na rokovaní ÚV KSS bol z funkcie prvého tajomníka ÚV KSS uvoľnený Ignác Janák. Zároveň bol vytvorený Akčný výbor KSS.
• V Prahe pokračovali kľúčové politické rokovania okrúhleho stola. Na rokovaniach VPN a OF v Prahe sa schválila dohoda oboch strán v otázkach nominácie oboch hnutí do vlády. Za VPN boli schválení Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý a Gyula Popely za národnostné menšiny.
• Po týchto rokovaniach sa začalo ďalšie kolo rokovaní s Adamcom, ktorý prisľúbil predložiť návrhy na ministrov. Vo svojom televíznom vystúpení konštatoval, že odstúpi ak bude pod tlakom ultimatívnych požiadaviek zo strany občianskych hnutí.

7. december

• V budove Slovenskej národnej rady sa uskutočnilo rokovanie delegácie VPN a predstaviteľov slovenskej vlády o jej rekonštrukcii. Proti pôvodnému návrhu komunistického predsedu vlády Hrivnáka o čiastočnej rekonštrukcii presadili zástupcovia VPN úplnú rekonštrukciu vrátane výmeny predsedu vlády. Študenti na znak nespokojnosti s návrhom čiastočnej rekonštrukcie vlády organizovali pred Úradom vlády nepretržitú štrajkovú hliadku.
• V Bratislave začalo vysielať rozhlasové vysielanie s názvom Slovo má verejnosť.
• Predseda federálnej vlády L. Adamec podal demisiu. Zostavením novej vlády bol poverený Marián Čalfa.

8. december

• V Prahe pokračovali rokovania o novej federálnej vláde. Občianske hnutia presadili svoje požiadavky a dohodli sa na rekonštrukcii vlády s Mariánom Čalfom, ktorý sa mal stať jej predsedom.
• Predsedníctvo SNR odvolalo Pavla Hrivnáka z funkcie predsedu vlády SSR a zostavením novej vlády poverilo Milana Čiča.
• I. námestník Federálneho ministerstva vnútra Alojz Lorenc vydal rozkaz na zastavenie skartácií.

9. december

• V Bratislave na Námestí SPN sa konal ďalší míting. Medzi rečníkmi bol generálny sekretár Svetového kongresu Slovákov Dušan Tóth. Okrem neho na tribúne vystúpili ďalší emigranti: populárny český spevák Karel Kryl a mím Milan Sládek.
• Zástupcovia OF a VPN sa v Prahe stretli s designovaným premiérom Mariánom Čalfom. Predmetom stretnutia bolo personálne zloženie novej federálnej vlády. Čalfa akceptoval nominácie občianskych hnutí na ministrov. Spolu bolo v tejto vláde z 20 ministrov 9 komunistov, 7 nestraníkov, 2 lidovci a 2 socialisti.
• Návšteva historicky prvej delegácie SKS na Slovensku v zložení Dušan Tóth, Ann Roman a Imrich Kružliak. Delegácia sa stretla s Jánom Čarnogurským, biskupom Korcom a novým ministrom kultúry Ladislavom Chudíkom. Dušan Tóth vystúpil s prejavom na manifestácii na Námestí SNP.

10. december

• Pochodu z Bratislavy do Hainburgu, nazvanom „Ahoj, Európa“, sa manifestačne zúčastnilo okolo 50 000 občanov. Pochod začínal v Sade Janka Kráľa, pričom najdôležitejšia zástavka bola na brehu Dunaja oproti Devínu. Znamenal faktický pád železnej opony na Slovensku.
• Na Pražskom hrade vymenoval prezident Gustáv Husák novú vládu na čele s Mariánom Čalfom. Z 20 ministrov bolo 9 komunistov a 11 nekomunistov. Po vymenovaní novej vlády “národného porozumenia“ Husák abdikoval z postu prezidenta.

11. december

• Svoju kandidatúru na post prezidenta predložili Alexander Dubček, Ladislav Adamec a Čestmír Císař.
• I. námestník Federálneho ministerstva vnútra Alojz Lorenc zastavil s okamžitou platnosťou operatívnu činnosť odborov boja proti „vnútornému nepriateľovi“.

12. december

• Predsedníctvo SNR vymenovalo novú slovenskú vládu "národného porozumenia". Na jej čele stál komunista Milan Čič, 9 ministrov bolo bez straníckej príslušnosti a 6 boli komunisti. Chýbali v nej však celkovo traja ministri.

15. december

• Predseda vlády Marián Čalfa sa stretol s Václavom Havlom a ponúkol mu spoluprácu pri presadení jeho kandidatúry na prezidenta.

16. december

• Alexander Dubček v rozhovore pre denník talianskych komunistov l'Unita potvrdil, že bude kandidovať za prezidenta.
• V. Havel v televíznom prejave uviedol, že ako prezident bude s Dubčekom úzko spolupracovať, pričom ho nazval “najvýznamnejším slovenským politikom 20. storočia.“
• V rumunskom Temešvári sa konala masová demonštrácia proti komunistickému režimu pod vedením Nicolae Ceauşesca.

19. december

• Premiér Čalfa predniesol programové vyhlásenie vlády a menom vlády navrhol Havla ako kandidáta na post prezidenta republiky. Oba návrhy boli jednomyseľne prijaté.

20. december

• V. Havel navštívil Slovensko ako prezidentský kandidát. V Bratislave sa mal pôvodne stretnúť s A. Dubčekom a diskutovať o kandidatúre na prezidenta, Dubček sa však kvôli chorobe zo stretnutia ospravedlnil. Havel za ním zašiel do jeho bytu, kde sa krátko rozprávali. Po Bratislave navštívil Havel aj Košice.
• V Prahe sa začal mimoriadny zjazd KSČ. Na ňom bol zvolený za predsedu Ladislav Adamec a strana sa dištancovala od predchádzajúceho vedenia KSČ a jeho politiky.
• Návšteva nového československého ministra zahraničných vecí Jiřího Dienstbiera v Moskve.

22. december

• V Prahe sa predstavitelia všetkých „rozhodujúcich politických síl“ a zástupcovia študentov dohodli na kandidatúre Václava Havla na post prezidenta a Alexandra Dubčeka na post predsedu Federálneho zhromaždenia.

25. december

• Mimoriadny súd vo vojenských kasárňach v Târgovişti odsúdil rumunského diktátora N. Ceauşesca s manželkou na trest smrti zastrelením. Rozsudok bol vykonaný ihneď.

28. december

• Na spoločnom zasadaní snemovní Federálneho zhromaždenia zvolili za jeho predsedu Alexandra Dubčeka.
• Do parlamentu bolo kooptovaných 23 poslancov, pričom z neho boli vylúčení najskompromitovanejší komunisti. Kooptácie sa uskutočnili na základe ústavného zákona č. 183/1989.

29. december

• Za prezidenta republiky bol Federálnym zhromaždením zvolený Václav Havel. Slobodné voľby do zastupiteľských orgánov boli vypísané na jún 1990.

1990

11. január

• Za slovenského ministra vnútra bol vymenovaný Vladimír Mečiar ako kandidát VPN.

12. január

• Bratislavu navštívil novo zvolený prezident Václav Havel a zúčastnil sa rokovania Slovenskej národnej rady.

18. január

• Slovenská vláda vydala stanovisko k personálnym výmenám v podnikoch a školách, k začiatku personálnych zmien, v rámci ktorých sa vymenili vedúci predstavitelia bývalého režimu, tzv. nomenklatúrne kádre.

23. január

• Prezident Václav Havel vystúpil vo Federálnom zhromaždení s návrhom na zmenu názvu štátu. Namiesto Československá socialistická republika navrhol názov Československá republika. Jeho návrh vyvolal na Slovensku búrlivú negatívnu reakciu a odštartoval tzv. pomlčkovú vojnu.

6. február 1990

• V Nitre bol za biskupa vymenovaný jeden z najvýznamnejších slovenských disidentov Ján Chryzostom Korec.

17. február 1990

• V Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia za účasti približne 1 200 delegátov a hostí. Kresťanskodemokratické hnutie sa hneď po svojom vzniku zaradilo medzi najsilnejšie slovenské politické strany s vyhraneným protikomunistickým programom. Na jeho čele stál Ján Čarnogurský.

1. marca 1990

• Slovenská národná rada prijala ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky.
• Na zasadnutí SNR prišlo k pokusu vymeniť jej predsedu Rudolfa Schustera za lídra VPN Jána Budaja, ktorý sa však skončil neúspechom VPN. Ján Budaj bol vymenovaný za podpredsedu SNR.

17. marca 1990

• Konala sa vysviacka troch nových slovenských biskupov: Alojza Tkáča (Košice), Eduarda Kojnoka (Rožňava) a Rudolfa Baláža (Banská Bystrica).

20. apríla 1990

• Po dlhej tzv. pomlčkovej vojne zmenil oficiálny názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna republika.

22. apríla 1990

• Pápež Ján Pavol II. prišiel na návštevu Slovenska. Na letisku vo Vajnoroch ho vítalo približne milión ľudí.

4. mája 1990

• Na Bradle sa konala za účasti prezidenta ČSFR Václava Havla národná púť k mohyle generála Milana R. Štefánika.

8. – 9. júna 1990

• V Československu sa konali slobodné voľby, ktoré potvrdili prechod od komunizmu k demokracii. Zvíťazili v nich s veľkou prevahou strany a hnutia, ktoré stáli na čele demokratických zmien. Víťazná VPN získala 29,35 % hlasov nasledovaná Kresťanskodemokratickým hnutím (19,21 %), Slovenskou národnou stranou (13,94 %) a Stranou demokratickej ľavice (13,35 %), ktorá bola pretransformovanou komunistickou stranou.