Zahraničie

1985

11. marec

• Michail Sergejevič Gorbačov bol zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Začiatok demokratizačných procesov v Sovietskom zväze – perestrojka a glasnosť.

26. apríl

• Vrcholové stretnutie členských štátov Varšavskej zmluvy vo Varšave, na ktorom bol vojenský pakt predĺžený o ďalších 30 rokov.

29. jún

• Eduard Ševardnadze bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí ZSSR. Na poste tak nahradil dlhoročného ministra Andreja Gromyka.

7. júl

• Národná púť na Velehrade pri príležitosti 1100. výročia úmrtia sv. Metoda sa konala za účasti 100 až 250 tisíc Slovákov a Čechov. Púť sa stala protikomunistickou manifestáciou v okamihu, keď dav zúčastnených vypískal prejav českého ministra kultúry Milana Klusáka a požadoval náboženské slobody a pozvanie pápeža Jána Pavla II. do Československa.

1986

25. február – 6. marec

• XXVII. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu vošiel do dejín aj ako „zjazd reforiem“. KSSZ odsúhlasila hospodárske reformy (perestrojka) a nový zahraničnopolitický kurz, ktorého stredobodom bolo odzbrojenie a zlepšenie vzťahov so Západom.

26. apríl

• V skorých ranných hodinách prišlo v atómovej elektrárni v ukrajinskom Černobyle k havárii reaktoru a úniku rádioaktívneho žiarenia. Havária mala katastrofálne následky pre obyvateľov a životné prostredie v blízkosti elektrárne – viaceré mestá a dediny boli kompletne vysťahované. Napriek tomu sa v prvých hodinách a dňoch sovietske vedenie snažilo jej skutočný rozsah utajiť a bagatelizovať. Haváriu sa podarilo dostať pod kontrolu až po niekoľkých dňoch vďaka obrovskému nasadeniu zasahujúcich ľudí. Udalosti mali veľký vplyv na Gorbačova a jeho politiku glasnosti.

3. júl

• Na zasadnutí predsedníctva ÚV KSSZ Gorbačov naznačil odklon od Brežnevovej doktríny. Povedal doslovne: „Všetci musíme uznať, že vzťahy so socialistickými štátmi sa dostali do inej etapy. Tie metódy, ktoré boli použité voči Československu [1968] a Maďarsku [1956], sú neprijateľné“.

11. - 12. október

• Vrcholové stretnutie medzi prezidentom USA Ronaldom Reaganom a generálnym tajomníkom ÚV KSSZ Michailom Gorbačovom v Reykjavíku, na ktorom diskutovali obmedzenie zbrojenia.

13. - 18. október

• Tajomník ÚV KSČ pre kultúru a médiá Jan Fojtík sa počas pracovnej návštevy v Sovietskom zväze stretol s ideologickým tajomníkom ÚV KSSZ Alexandrom Jakovlevom. Počas rokovaní bol oboznámený s princípmi glasnosti v oblasti médií.

30. október

• Vo Viedni sa konala tlačová konferencia delegácie Svetového kongresu Slovákov na čele s Antonom Hlinkom, Antonom Hrabovcom a Františkom Braxátorom v súvislosti s následnou schôdzou KBSE. Delegácia odovzdala zúčastneným memorandum o porušovaní ľudských práv na Slovensku.

10. - 11. november

• Schôdza Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Moskve. Gorbačov oznámil, že Sovietsky zväz sa nebude miešať do vnútorných záležitostí spriatelených socialistických štátov.

1987

30. marec

• Premiérka Spojeného kráľovstva Margaret Thatcher navštívila Moskvu. V dôsledku návštevy sa medzi ňou a Gorbačovom rozvinul priateľský vzťah.

8. - 11. apríl

• Michail Gorbačov navštívil Československo. S jeho návštevou boli spojené očakávania v súvislosti s prehodnotením udalostí roku 1968 a so zmenami vo vtedajšom vedení v Československu. Tieto očakávania sa nenaplnili, lebo Gorbačov sa nijako nevyjadril proti československému straníckemu vedeniu. V zákulisí sa však už rozbehli prípravy na výmenu vedúcich straníckych funkcionárov. Rovnaký vývoj prebiehal aj v ďalších komunistických štátoch.

8. máj

• Na zasadnutí Predsedníctva ÚV KSSZ Gorbačov predostrel zmenu vojenskej doktríny Sovietskeho zväzu. Spočívala v znížení medzinárodnopolitického napätia, odzbrojenia a postupnej demilitarizácie Európy. Po prvý krát sa diskutovala aj otázka odchodu sovietskych vojsk z Východnej Európy.

18. máj

• Stretnutie generálnych štábov členských štátov Varšavskej zmluvy v Moskve, na ktorom bola prezentovaná nová vojenská doktrína. Sovietsky minister obrany, maršal Sergej Sokolov predstavil novú doktrínu ako defenzívnu. Podobne malo dôjsť k radikálnemu zníženiu vojenských výdavkov.

28. máj

• Nemecký amatérsky pilot Matthias Rust pristál na jednomotorovom letúne Cessna 172 na Červenom námestí v Moskve. Bezproblémový prelet cez protiraketovú obranu mal veľký dopad na Sovietsku armádu a viedol k odvolaniu mnohých vedúcich dôstojníkov, ako aj samotného ministra obrany Sergeja Sokolova.

12. jún

• Americký prezident Ronald Reagan vo svojom prejave pri Brandenburskej bráne v Berlíne vyzval Gorbačova, aby pokiaľ hľadá skutočný mier a prosperitu Sovietskeho zväzu a štátov strednej a východnej Európy, strhol Berlínsky múr.

30. jún – 4. júl

• V Toronte sa konalo ôsme Generálne zhromaždenie Svetového kongresu Slovákov. Na zhromaždení boli prijaté rezolúcie odsudzujúce nacistickú a komunistickú totalitu a vyjadrujúce zásadný nesúhlas s deportáciami Židov v roku 1942 zo Slovenska. Do popredia sa tiež postupne dostala nová generácia mladších funkcionárov kongresu.

4. október

• Zahraničná rozhlasová stanica Hlas Ameriky odvysielala informácie o vydaní publikácie Bratislava/nahlas. Bola to prelomová publikácia, v ktorej autori (na čele s J. Budajom, M. Hubom a J. Flamíkom) poukazovali na skutočnú kvalitu života v Bratislave. Pre svoju kritiku režimu bola označovaná ako slovenská Charta 77.

Október

• Vyšiel dokument Vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska. Vyhlásenie podpísalo 24 osobností z prostredia odporcov komunistického režimu. Vyjadrili v ňom ľútosť a ospravedlnenie nad konaním vlády Slovenskej republiky v roku 1942, v dôsledku ktorého bolo zo Slovenska vyvezených do nacistických vyhladzovacích táborov takmer 60 000 Židov. Pod toto vyhlásenie sa podpísali odporcovia režimu z rôznych spektier predtým roztriešteného slovenského disentu, ako napr. vedúce osobnosti tajnej cirkvi na Slovensku tajný biskup Ján Ch. Korec, František Mikloško, Ján Čarnogurský či Vladímr Jukl, ale aj z občianskeho disentu Dominik Tatarka, Hana Ponická, Ján Langoš či historik Jozef Jablonický.

29. november

• Augustín Navrátil predstavil 31 bodovú výzvu moravských katolíkov. Stala sa základom nasledujúcej petície veriacich Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov. Žiadala plné rešpektovanie náboženských práv a slobôd. Do júna 1988 ju podpísalo 300 000 občanov Slovenska, v celom Československu viac ako 500 000 ľudí.

7. - 8. december

• Vrcholové stretnutie medzi M. S. Gorbačovom a R. Reaganom vo Washingtone. Na stretnutí došlo k podpísaniu zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, známej pod skratkou INF.

17. decembra

• Na zasadaní ÚV KSČ prišlo k výmene na pozícii generálneho tajomníka komunistickej strany. Na miesto symbolu tzv. normalizácie a dlhoročného lídra KSČ Gustáva Husáka nastúpil dogmatický komunistický politik Miloš Jakeš. Jeho cieľom malo byť realizovať v praxi politiku prestavby (inšpirovanú sovietskou perestrojkou), ale so zohľadnením „československých špecifík“

1988

10. január

• V denníku talianskych komunistov l'Unita vyšiel rozsiahly rozhovor s Alexandrom Dubčekom, v ktorom obhajoval reformný proces v roku 1968 a žiadal jeho rehabilitáciu.

8. február

• M. Gorbačov oznámil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu.

23. marec

• V Toronte zomrel zakladateľ a dlhoročný predseda Svetového kongresu Slovákov Štefan B. Roman. Bola to veľká strata pre slovenský politický exil na Západe.

25. marec

• V Bratislave sa uskutočnila Sviečková manifestácia. Tisíce občanov manifestovalo za obsadenie biskupských stolcov, náboženské slobody a občianske práva na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Bola to prvá verejná manifestácia proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Komunistický režim zmobilizoval všetky dostupné zdroje (propagandu, stranícky aparát, bezpečnosť) aby zabránil konaniu manifestácie a účasti ľudí na nej. Napokon pokojnú manifestáciu rozohnali použitím vodných diel. Zásah proti manifestácii odsúdil celý svet.
• V rovnaký deň sa konala manifestácia na podporu náboženských práv pred československých veľvyslanectvom v Ríme. Zúčastnilo sa jej niekoľko desiatok Slovákov žijúcich v exile v Taliansku.

8. - 9. apríl

• Na 9. plenárnom zasadnutií ÚV KSČ sa k moci dostala tzv. Jakešova frakcia, ktorá odmietala politické reformy v duchu perestrojky.

14. apríl

• ÚV KSS zbavil funkcie prvého tajomníka J. Lenárta a ideologického tajomníka Ľ. Pezlára. Nahradili ich Pavol Janák a Gejza Šlapka.

12. jún

• Za biskupa bol vysvätený Ján Sokol.

28. jún – 1. júl

• V Moskve sa uskutočnila XIX. Všezväzová konferencia KSSZ. Došlo na nej k definitívnemu víťazstvu Gorbačovovej proreformnej politiky.

2. - 3. júl

• Na púti v Levoči sa zúčastnil dovtedy najvyšší počet pútnikov. Počet sa odhadoval na 250 000.

13. - 14. august

• V Nitre sa konala púť na zavŕšenie mariánskeho roku. Zúčastnilo sa jej približne 150 000 veriacich. Počas púte sa prítomní modlili za väzneného Ivana Polanského. Prítomní srdečne pozdravovali aj prítomných tajného biskupa Korca a kardinála Tomáška.

12. október

• Vznikol Výbor na obranu Ivana Polanského, ktorý združil vydavateľov samizdatovej literatúry v celom Československu. Výbor vznikol na podporu uväzneného vydavateľa samizdatov Ivana Polanského, ktorý bol v júni 1988 odsúdený na trest štyri roky väzenia nepodmienečne za vydanie dvoch čísiel Historického zborníka o Jozefovi Tisovi a Andrejovi Hlinkovi.
• Za predsedu federálnej vlády bol vymenovaný Ladislav Adamec, za predsedu vlády SSR Ivan Knotek.

15. október

• V Prahe vzniklo Hnutie za občiansku slobodu, ktoré vydalo manifest Demokracia pre všetkých. Jedným z jeho hlavných cieľov bolo spájať rôzne prúdy disentu. Medzi jeho najznámejších aktivistov patrili Václav Havel, Jiří Dienstbier či Václav Benda. Zo Slovákov sa v ňom angažovali J. Čarnogurský, J. Langoš, M. Šimečka, M. Kusý či H. Ponická.

2. november

• Návšteva predsedu československej vlády Ladislava Adamca v Moskve. Na stretnutí s Gorbačovom hovoril o malej podpore pre perestrojku zo strany straníckeho aparátu. Povedal doslovne: „Poviem Vám úprimne, stranícky aparát s perestrojkou nesympatizuje.“

12. - 16. november

• Člen sovietskeho politbyra a tajomník ÚV KSSZ Alexander Jakovlev navštívil Československo. Vystúpil na pôde Vysokej politickej školy ÚV KSČ v Prahe. Počas prejavu povedal, že treba prehodnotiť postavenie vedúcich síl v socialistickej spoločnosti, zaviesť pojem právneho štátu a vyslovil sa za celospoločenský dialóg.

13. november

• Alexander Dubček prebral v Bologni od najstaršej univerzity na svete čestný doktorát. Pri tej príležitosti predniesol prejav, v ktorom obhajoval reformy roku 1968 a hovoril o zjednotenej Európe.

7. december

• Počas prejavu na 43. Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov v New Yorku oznámil M. Gorbačov jednostranné zníženie sovietskych vojsk vo východnej Európe.

8. - 9. december

• Prahu a Bratislavu navštívil prezident Francúzskej republiky François Mitterand.

15. december

• ÚV KSČ zbavil funkcie tajomníka pre medzinárodné vzťahy a ideológiu Vasiľa Biľaka.

17. december

• Na porade ministrov obrany členských štátov Varšavskej zmluvy v Sofii sovietsky minister obrany Dmitrij Jazov predstavil plán zníženia vojenských síl vo Východnej Európe.

20. december

• Miroslav Válek sa vzdal funkcie ministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky. Novým ministrom sa stal Pavol Koyš.

27. december

• Na zasadnutí Predsedníctva ÚV KSSZ sovietsky minister obrany Dmitrij Jazov povedal, že plán postupného sťahovania sovietskych vojsk z Východnej Európy má podporu na ministerstve obrany a pracuje sa na jeho návrhu.

1989

15. – 19. január

• Na Václavskom námestí v Prahe si dav zložený zo študentov a signatárov Charty 77 pripomenul 20. výročie sebaupálenia Jana Palacha. Proti demonštrantom zasiahli bezpečnostné zložky a Ľudové milície z pražských podnikov.

6. február

• Začiatok „okrúhleho stola“ v Poľsku medzi predstaviteľmi vládnucich komunistov a hnutím Solidarity.

7. február

• Maďarské komunistické vedenie oznámilo zavedenie pluralitného systému.

13. február

• Veľvyslanec USA v Moskve Jack Matlock v správe pre Štátny department písal, ak by nejaký Dubček mal opäť vyvolať Pražskú jar, Moskva by to takmer určite tolerovala, ba naopak privítala by podobnú iniciatívu.

17. február

• Slovenská národná rada prijala zákonné opatrenie, podľa ktorého bolo možné trestne stíhať občana za účasť na nepovolenom zhromaždení.

14. marec

• Slovenská televízia vysielala seriál Kríž v osídlach moci silne zaťažený komunistickou ideológiu. Biskup Korec napísal proti jeho obsahu protestný list, ktorý bol preložený do viacerých jazykov a vysielali ho zahraničné rozhlasové stanice.

4. apríl

• Vo Varšave sa skončili rokovania tzv. okrúhleho stola, ktorých hlavným výsledkom bola legalizácia hnutia Solidarita, vznik Senátu a súhlas s usporiadaním volieb v júni 1989.

17. a 26. apríl

• Maďarská televízia odvysielala rozsiahle interview s Alexandrom Dubčekom, v ktorom Dubček obhajoval politiku socializmu s ľudskou tvárou a perestrojku.

18. apríl

• • Posledná návšteva generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša v Moskve. Cieľom návštevy bolo získať od Gorbačova záväzné vyhlásenie, že sovietske vedenie zotrvávalo na stanovisku k vojenskej intervencii v auguste 1968 a nemienilo ho meniť. Jakeš počas rozhovoru odmietol demokratizáciu politického systému v Československu.

2. máj

• Maďarsko ako prvý štát východného bloku začalo s odbúraním železnej opony.

7. máj

• Na Bradle si slovenskí aktivisti Hnutia za občiansku slobodu uctili pamiatku generála Milana R. Štefánika. Zhromaždenia sa zúčastnilo asi 2 000 ľudí. Ján Čarnogurský na ňom žiadal úplnú rehabilitáciu Štefánika a vrátenie slovenských národných symbolov.

10. máj

• V Bratislave zomrel spisovateľ Dominik Tatarka, signatár Charty 77, ktorý pre svoj postoj nesmel v 70. a 80. rokoch publikovať.

13. máj

• Maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn oznámil čs. veľvyslancovi v Budapešti, že maďarská strana s okamžitou platnosťou pozastavuje výstavbu vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

4. jún

• V Poľsku sa konali čiastočne slobodné voľby, ktoré zdrvujúco vyhralo hnutie Solidarita – obsadilo všetky voľné miesta v Sejme (v počte 35 mandátov) a v Senáte získala 99 miest zo 100. Poliaci tak presvedčivo hlasovali proti vládnucej strane a za demokraciu.
• Počas demonštrácie v hlavnom meste Číny Pekingu prišlo po nasadení vojska proti protestujúcim študentom na Námestí Tien an men o život viac ako tisíc demonštrantov.

16. jún

• V Budapešti sa konalo slávnostné prenesenie telesných pozostatkov a pochovanie lídra revolúcie z roku 1956 Imre Nagya. Ten bol v roku 1958 za svoju úlohu v povstaní popravený a pochovaný na cintoríne vo väznici, o rok neskôr prevezený na verejný cintorín a pochovaný v neoznačenom hrobe. Slávnosti sa zúčastnili státisíce občanov, pričom jedným z hlavných rečníkov bol člen Aliancie mladých demokratov Viktor Orbán, ktorý požadoval slobodné voľby a odchod sovietskych vojsk z Maďarska.

22. jún

• Novým predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky sa stal Pavol Hrivnák.

27. jún

• Ministri zahraničných vecí Maďarska (Gyula Horn) a Rakúska (Alois Mock) si symbolicky podali ruku cez železnú oponu na maďarsko-rakúskom úseku hraníc. Maďarsko tak symbolicky aj prakticky začalo s likvidáciou železnej opony na svojej západnej hranici.

29. jún

• Predstavitelia Charty 77 zverejnili petíciu Několik vět. Do konca novembra 1989 ju podpísalo viac ako 47 000 signatárov. Ich mená zverejňovali Rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky.

6. júl

• Prejav M. Gorbačova na zasadnutí Rady Európy v Štrasburgu, v ktorom predstavil plán „Spoločného Európskeho domu“.

9. - 13. júl

• Prezident USA George W. Bush navštívil Poľsko a Maďarsko.

9. – 16. júl

• V rakúskom Semmeringu sa uskutočnil 4. ročník Svetového festivalu slovenskej mládeže, organizovaný Svetovým kongresom Slovákov. Počas festivalu sa účastníci stretli na rakúskom brehu Dunaja oproti hradu Devín, aby sa Slovensku priblížili čo najviac.

24. júl

• Do Bratislavy prišli poslanci poľského Sejmu Adam Michnik, Zbygniew Janas a Jan Lipinski. Popri oficiálnom programe sa stretli s A. Dubčekom a signatárom Charty 77 M. Kusým.

4. august

• Piati aktivisti Hnutia za občiansku slobodu Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák poslali Úradu vlády SSR list s oznámením, že si chcú dôstojne uctiť pamiatku obetí okupácie z roku 1968. V liste zároveň kritizovali situáciu v Československu.

14. august

• Štátna bezpečnosť začala vyšetrovanie členov tzv. bratislavskej päťky: J. Čarnogurského, M. Kusého, H. Ponickej, A. Seleckého a V. Maňáka.

19. august

• V Maďarsku sa pri meste Šopron konal Paneurópsky piknik ako vyjadrenie solidarity medzi národmi ponad železnú oponu. Myšlienka vznikla u vtedajšieho prezidenta Paneurópskej únie Otta von Habsburga a člena maďarského demokratického fóra Ferenca Mészárosa, pričom ju podporil aj vtedajší maďarský ministerský predseda Miklós Németh a minister Imre Poszgay. Približne 600 Nemcom z Nemeckej demokratickej republiky sa v ten deň podaril prechod do Rakúska.

15. – 23. august

• Federálny minister vnútra František Kincl nariadil v súvislosti s 21. výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 3. stupeň mimoriadnych bezpečnostných opatrení. 81 osôb bolo uväznených a 166 osôb povolaných na vojenské cvičenie.

23. august

• Demonštranti z Baltských štátov vytvorili v deň výročia Paktu Ribentropp-Molotov pochytaním sa za ruky živú ľudskú reťaz cez Tallinn, Rigu a Vilnius.

24. august

• V Poľsku bola vymenovaná nová vláda na čele s lídrom Solidarity Tadeuszom Mazowieckim.

30. august

• 31 popredných slovenských predstaviteľov podpísalo protestný list adresovaný prezidentovi Husákovi so žiadosťou, aby zastavil trestné stíhanie proti členom tzv. bratislavskej päťky. Medzi signatármi boli Alexander Dubček, Ján Chryzostomom Korec a Jozef Jablonický.

4. september

• Začiatok „Pondelkových demonštrácií“ vo Východnom Nemecku.

29. septembra

• Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo návrh novej Ústavy, ktorá obsahovala viacero demokratizačných ustanovení vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a výsledkov domáceho politického uvoľnenia. Formálne sa mali rozšíriť sociálne a politické práva a občianske slobody. Nepočítala však so zmenou politického systému.

1. - 3. október

• Pred budovou veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko v Prahe sa zhromaždilo niekoľko tisíc Východných Nemcov, usilujúcich o emigráciu do Západného Nemecka.

16. október

• V Lipsku v Nemeckej demokratickej republike sa konali obrovské demonštrácie proti vláde, ktorých sa zúčastnilo viac ako 100 000 občanov. Na druhý deň dochádza k zmenám na najvyšších straníckych a štátnych postoch – ich symbolom je odchod dlhoročného straníckeho lídra Ericha Honeckera, ktorého nahradil Egon Kranz.

25. októbra

• Hovorca sovietskeho ministerstva zahraničných vecí Gennadij Gerasimov vo svojom vyjadrení k novinárom v Helsinkách okomentoval prejav sovietskeho ministra zahraničných vecí Eduarda Ševarnadzeho slovami: “Teraz máme Sinatrovu doktrínu. Spieva pesničku I did my way. Každá krajina sa môže rozhodnúť, akou cestou sa vydá.“

30. október

• V Lipsku aj ďalších východonemeckých mestách sa konajú demonštrácie proti vládnucemu režimu NDR za účasti státisícov občanov.

9. november

• V Berlíne pod tlakom nespokojných občanom Nemeckej demokratickej republiky padol Berlínsky múr ako symbol studenej vojny a rozdeleného sveta.

14. november

• V Justičnom paláci v Bratislave sa konal súdny proces proti členom bratislavskej päťky. Pri Justičnom paláci sa zúčastnili stovky ľudí, ktorí vystupovali na podporu väznených.

16. a 17. november

• Pochody študentov v Bratislave a najmä demonštrácia v Prahe, ktorá bola bezpečnostnými zložkami brutálne rozohnaná, odštartovali udalosti Nežnej revolúcie v bývalom Československu.

17. november

• Tajomník ÚV KSČ Jan Fojtík navštívil Moskvu. Člen predsedníctva ÚV KSSZ a blízky spolupracovník Gorbačova Vadim Medvedev mu povedal, že sovietske vedenie očakáva uskutočnenie reforiem, na ktoré definitívne dozrel čas.

27. november

• V českých a slovenských mestách prebehol generálny štrajk, ktorého hlavnou politickou požiadavkou bolo zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti. Do štrajku sa aktívnou účasťou alebo manifestačne zapojili tri štvrtiny obyvateľov, čím rozhodujúcou mierou podporili požiadavky občianskych platforiem Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. O dva dni komunistický parlament vypustil z ústavy článok o vedúcej úlohe strany v spoločnosti.

2. a 3. decembra

• Na Malte sa stretli prezident USA George W. Bush st. a generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov. Obaja lídri dvoch svetových superveľmocí skonštatovali ukončenie studenej vojny, pričom americký prezident Bush otvorene podporoval nový kurz sovietskej zahraničnej politike aj zmeny v strednej a východnej Európe. Ich rokovanie fakticky ukončilo rozdelenie Európy po druhej svetovej vojne, symbolickým oblúkom „od Jalty k Malte“.

3. december

• Bola vymenovaná vláda na čele s Ladislavom Adamcom, ktorá vznikla po rokovaniach medzi vedením KSČ, OF a VPN. Ešte v ten deň vydala vyhlásenie, že vojenská intervencia Varšavskej zmluvy v auguste 1968 porušila základné princípy medzinárodného práva. Požiadala vládu ZSSR, aby začala rokovania o odchode sovietskych vojsk. Nasledujúci deň vojenskú intervenciu odsúdila sovietska vláda.

10. december

• V Prahe bola vymenovaná nová československá vláda: „vláda národného porozumenia“. Po prvý krát od februára 1948 v nej nemali väčšinu komunistický ministri.

15. december

• V rumunskom Temešvári vypukli na protest proti preloženiu populárneho pastora László Tökesa ľudové protesty. Rumunské bezpečnowstné zložky sa proti nim pokúsili zasiahnuť silou.

21. december

• Rumunský diktátor Nicolae Ceausescu prehovoril na manifestácii pred Palácom ľudu v Bukurešti, pričom odsúdil demonštrácie v Temešvári. Prítomní občania ho však pri prejave vypískali. V nasledujúcich dňoch sa rozhodol demonštrácie občanov rozohnať pomocou bezpečnostných zložiek, pričom pri stretoch s občanmi boli viacerí ľudia zabití.

24. december

• Veľvyslanec USA v Moskve Jack Matlock sa obrátil na sovietsku vládu s otázkou, či je možnosť vojenskej pomoci Sovietskeho zväzu Rumunskej Národnej oslobodzovacej fronte mimo akýchkoľvek úvah. Dostalo sa mu odpovede, že sovietske vedenie je proti akémukoľvek zásahu do vnútorných záležitostí iných štátov.

25. december

• N. Ceausescu bol spolu s manželkou Elenou chytený na úteku, vojenským tribunálom odsúdený na trest smrti a popravený. Vlády v Rumunsku sa ujal Front národnej spásy, ktorý odštartoval demokratizačné reformy.